Život nám pri rozchodoch, odmietnutiach či bolestivých koncoch často zahrá tú najväčšiu príležitosť na prebudenie. Práve vtedy sa lámu predstavy o partnerstve, o tom druhom aj o sebe. Bolesť je veľká, ale jej dar je ešte väčší. Rozpadá sa ilúzia, že ja to viem lepšie ako ten druhý.
Keď snívame a potom sme vo vzťahu, často žijeme z osvojeného konceptu. Z predstavy o tom, aký má partner byť, ako sa má správať, čo je dobré a čo nie. A keď realita nespĺňa túto predstavu, prichádza odpor, sklamanie a neustále opakujúci sa cyklus nenaplnenia. Po rozchode sa objavia všetky emócie spájajúce sa s konceptom, ktorý sme o vzťahu držali: napríklad, že partnerstvo má byť o súhre, podpore, blízkosti, prepojení. A že ak to tak nie je, niečo je určite zle a tento človek si ma nezaslúži.
Ale všetko, o čom máme mentálnu predstavu, musí skôr či neskôr naraziť. Život rozmetá každú ilúziu, aby nezostala žiadna podmienka. Žiadne „ak bude toto, budem šťastná“. Preto rozchod bolí. Nie že odišiel partner, ale že sa rozpadá fantázia, ku ktorej sme boli pripútaní.
Zostáva bolesť, smútok a prázdno – a presne tým máš teraz prechádzať. Nič sa v skutočnosti nedeje, len myseľ panikári, pretože si spájala šťastie s niekým, kto ho aj tak nikdy nevedel naplniť tak, ako si predstavovala. A práve to je príležitosť: neprekryť to ďalšou ilúziou, nesnažiť sa hneď hľadať niečo nové, ale dovoliť všetkým podmienkam, pocitom, myšlienkam, vyplaviť sa na povrch a rozpŕchnuť.
Pretože bolí len predstava. Osobnosť, ktorej sa to dotýka. Bytie je vždy plné – s partnerom aj bez neho. Keď je tu blízkosť, je to plnosť. Keď je tu ticho a prázdno, je to tiež plnosť, ktorá sa práve teraz prejavuje ako smútok či bolesť. To, čo sa deje, je presne to, čo má byť.
Využi tento dar. Neprekry ho ďalšou fantáziou či konceptom osobného rozvoja:) Ak má v tvojom živote byť partner, bude. Ak nemá, nebude. A tvoje Bytie to nijako nemení – zostáva rovnako celistvé, úplné a slobodné. Ľudia k nám prichádzajú a odchádzajú, ale to, čo skutočne si, nie je závislé na nikom z nich🕊️