MAĽOVANÉ VAJÍČKO alebo KÚZLO PAUZY🐣

Nemusím sa do všetkého vrhať. Aj keď to tak lákavo vonia. Trošku sa zastavím a objavím kúzlo pauzy, ktorá vo mne uvoľní napätie. Pauza je nevyhnutná k uvedomeniu, že sa točím v kruhu a opakujem stále rovnaké postoje a myšlienky. Akýkoľvek spôsob myslenia je zvykom. Návykovosť myslí v kruhu, ale invencia v špirále. Originálne nápady nachádzam v medzerách medzi myšlienkami.

Väčšinou však takúto pauzu zaženieme, lebo sa jej zľakneme. Nedokážeme sa v nej uvoľniť. Naše túžby sľubujú všetko možné, aby sa nepríjemnému pocitu prázdnoty vyhli. A tak okamžite začneme niečo robiť alebo sa znecitlivíme.

Sledujte prestávky medzi činnosťami, pauzy medzi slovami, ticho noci než príde ďalší deň. I smrť je medzerou medzi životmi.

Keď narazím na takúto magickú chvíľu, využijem ju k posunu svojich frekvencií. Uvedomím si myšlienkový vzorec a dovolím, aby myseľ prestala vyživovať emócie. Tým sa stíšim. Spočiniem v pauze. Ak vystúpim z tohto kruhu natrvalo, nastane úplné ticho. Pauza sa rozšíri natoľko, že sa moje vedomie presunie z hlavy do brucha.

Otázočky:
* Pozorujte, aké myšlienkové vzorce sa vo vás opakujú.
* Ako prežívate pauzu v myslení?
* Čo vo vás vyvoláva jej prázdnota?

Docieliť uspokojenie znamená prestať sa stotožňovať so svojou mysľou, ktorá neustále rieši nejaké problémy.

SHE LET GO

Nechala to ísť.
Bez premýšľania či slov.
Pustila sa rozsudkov.
Nechala ísť sútok myšlienok v hlave.
Nechala ísť svoju nerozhodnosť.
Nechala ísť všetky „správne“ dôvody.
Úplne, tu a teraz, bez váhania a obáv, všetko nechala odísť.
Nežiadala nikoho o radu.
Nečítala knihu o tom, ako to pustiť a nechať odísť.
Nebádala v písmenách.
Len to nechala plávať.

Odovzdala všetky spomienky, ktoré ju držali.
Nechala ísť všetky úzkosti, ktoré ju držali v pohybe vpred.
Pustila plánovanie a všetky výpočty o tom, ako to urobiť správne.
Nič nesľubovala, len to nechala ísť.

Nemala v ruke analýzu, návod, či by to vôbec mala nechať ísť.
Nepísala si s priateľmi a neprejednávala s nimi svoje kroky.
Nemeditovala o tom.
S nikým sa neradila.
Neodriekavala si pozitívne afirmácie.
Nemodlila sa.
Cítila, že nemusí predniesť jediné slovo.
Ona to len PUSTILA.

Nikto pri tom nebol, keď sa tak stalo.
Nebolo potlesku ani gratulácie.
Nikto ju nepochválil.
Nikto ju neobdivoval.
Nikto si nič nevšimol.
Rovnako ako list padajúci zo stromu, len sa pustila.
Nebolo v tom žiadne úsilie.
Nebol to ani boj.
Nebolo to dobré ani zlé.
Bolo to len to, čo to bolo, a to je práve to, čo je teraz.
V priestore všetko opustila a nechala všetko BYŤ.
Letmý úsmev sa jej zniesol na tvár a slabý vietor fúkal skrze ňu.
Len slnko a mesiac toho boli svedkami.

MÔJ ČAS

Postav sa k stromu a predstav si, že Ti s ním je veľmi dobre. Táák. Usmej sa a objím ho. Alebo ho len chyť za pačesy. A teraz zapózuj. Krása!

Rozhliadni sa navôkol. Čo vidíš? Nie je tam nič, čím by si už dávno neprešla. Nie je tam nikto, kým by si už dávno nebola. Opakuje sa to. Nie preto, aby si si ublížila ani preto, aby si sa poučila. Opakuje sa to, aby si zistila, že je to len sen, ktorému si uverila.

A navyše opakovanie je matkou múdrosti. Alebo skôr nutnosti. Nikdy mi veľmi nešlo. Som viac za to neopakovateľné. To, čo sa nezasekáva roky na tom istom mieste ako poškriabaná platňa.

Neopakovateľnosť okamihu. Memento mori.

Tak sa len opri o strom, zhlboka dýchaj a poriadne si vychutnaj svoju časovú slučku.

BEZ SMRTI NIE JE ŽIVOT

To, čo hľadám, nie je konečné riešenie mojich problémov, ale spočinutie v mojej prirodzenosti.

Bezčasovosť mi dáva neobmedzenú dôveru, ktorá prináša pocit úžasu nad dokonalosťou a krásou i tých najnáročnejších životných situácií.

Som ochotná vzdať sa života, ktorý som si naplánovala, aby som žila ten, ktorý na mňa čaká.