AKO POMÔCŤ SMÚTIACEMU PRIATEĽOVI

@PLAMIENOK

Priateľstvo je životný poklad. Prehlbuje a upevňuje sa zdieľaním toho, čo žijeme, prijímaním a ponúkaním pomoci. Dávame a dostávame zároveň.

PREDVÍDAJ
Dôveruj vzťahu s Tvojím priateľom a uvedom si túžbu pomôcť. Utrpenie Tvojho priateľa, ktoré vnímaš vyvoláva v Tvojom vnútri množstvo pocitov. Uvedom si, ako tieto pocity prichádzajú a odchádzajú. Uvedom si súvislosti medzi tým, čo prežívaš, čo je pred Tebou a čo Tvoj priateľ potrebuje. Nerozmýšľaj veľmi veľa. Pozorne priateľa počúvaj a ponúkni mu praktickú pomoc. Môžeš tiež priateľa pozvať na prechádzku alebo na kávu, odviezť ho, kam potrebuje, napísať mu zoznam na týždenný nákup, pomôcť mu s administratívou alebo robiť s ním to, čo má rád.
ZOSTAŇ
Akoby si bol veľký strom... Prinášajúci pohodlie, tieň a odpočinok. Neodíď, ale zostaň. Buď starostlivý/á a zdieľaj momenty života. Tvoj priateľ môže potrebovať aj chvíle samoty. Je však dôležité, aby vedel, že Ty si aj vtedy nablízku.
LIST PRIATEĽOVI
Napíš, ako Vaše priateľstvo obohatilo Tvoj život.
POČÚVAJ
Počúvať znamená viac, ako len počuť osobu, ktorá je vedľa Teba. Keď sa navzájom počúvame, sme v hlbokom vzájomnom kontakte. Počúvanie je stav bytia. Srdce, ktoré prijíma to, čo prichádza...
ZVUKY V PRÍRODE
5-minútová meditácia na zlepšenie schopnosti počúvať:
Nájdi si vonku pokojné miesto.
Pohodlne sa usaď.
Zatvor oči.
Dýchaj zhlboka a sústreď sa na zvuky, ktoré Ťa obklopujú.
Myšlienky, ktoré Ti prídu na myseľ, nechaj voľne plynúť a ďalej sa zameraj na zvuky okolo seba.
CHVÍĽA TICHA
Ticho môže byť liečivé. Keď v tichosti sedíme vedľa nášho priateľa, komunikujeme bez slov. Zdieľanie ticha môže byť nepríjemné a prinášať vnútorný nepokoj. Usilujme sa o spoluvytváranie tvorivého ticha, keď sa bolesť zo straty môže znovu premeniť na lásku.
TICHO - SPOJENIE S NAŠOU PODSTATOU
Ticho pomáha aj nášmu životu. Prináša inšpiráciu vyskúšať nové veci, naše vzťahy sa môžu prehĺbiť, jasne si uvedomujeme priority a zmysel života. Počas 30 minút sa naboso prechádzaj po tráve. Všimni si svoj dych, precíť pri chôdzi dotyky so zemou, pozoruj stromy, oblohu a oblaky...
SPOMÍNAJ
Po strate blízkej osoby prežívame prázdnotu. Usilujeme sa uchovať si hodnotu vzťahu cez spomienky, ktoré prichádzajú a odchádzajú, tečú ako voda v rieke. Spomienky Tvojho priateľa môžu byť zahlcujúce, uvedomuješ si, čo mu v živote chýba. Ale môžu prinášať aj pokoj a lásku a pomôcť mu vnímať hlboké tajomstvá života. Bez spomínania nedokážeme smútiť. Potrebujeme svedka, aby sa bolesť zo straty zmiernila. Tvoja prítomnosť je veľmi dôležitá.
BUĎ SÁM SEBOU
V časoch, keď sa obávame neistoty či našej zraniteľnosti, predstierame, že sme silní a všetko máme pod kontrolou. Strácame spontánnosť a autenticitu, ktoré sú pre nášho priateľa zdrojom podpory. Návšteva smútiaceho priateľa je príležitosťou prehĺbiť našu autenticitu a schopnosť byť sám sebou.
SMEJ SA
Možno Ťa prekvapí, že aj v období smútenia sa dokážeme smiať. Smiech sprevádza emočné uvoľnenie, zníženie napätia v tele a pocit vitality. Smiechom nezrádzame toho, koho sme stratili a milovali. Smiech je nákazlivý. Pomáha zmierniť bolesť, cítime v sebe živosť a radosť. Sprevádzanie priateľa, ktorý smúti, je dlhá cesta. Nevyhýbaj sa spontánnym prejavom smiechu, ale ani ich nevyhľadávaj.
3-minútové cvičenie smiechu: Nájdi si tiché miesto a pohodlne sa usaď. Zavri oči, dýchaj zhlboka. Usmej sa a predstav si všetky láskavé a nežné časti Tvojho ja. Po chvíli sa začni smiať. Nechaj Tebou smiech plynúť. Skonči po 3 minútach a uvedom si zmenu svojej nálady ako aj zmeny v Tvojom tele. Cvičenie môžeš vyskúšať sám/sama, ale aj spolu s priateľmi.
MILUJ
Láska nás spája a dáva nám nezávislosť. Láska vytvára život. To, že sprevádzaš smútiaceho priateľa po strate blízkej osoby, vám môže obom pomôcť, aby ste sa stali schopnejšími prijímať a dávať lásku. Príprava na stretnutie, venovanie pozornosti všetkým detailom počas návštevy, počúvanie, chvíle ticha, zdieľanie spomienok a privítanie chvíľ smiechu, sú prejavy lásky. Zamysli sa, čo si dal/a a dostal/a. Cítiš vďačnosť za túto jedinečnú cestu?
UMENIE ŠTEDROSTI
Za čo si v živote vďačný/á?

DOVOĽME SI BYŤ ZRANITEĽNÍ

✨Zraniteľnosť tvoj život obohatí o súcit a pochopenie.
✨Ak si bol zranený, nebudeš chcieť druhému spôsobiť rovnakú bolesť.
✨Zranené srdce sa dokorán otvorí pokore a pravde. Vníma jasne a bez príkras.
✨Zranenie z lásky odhalí tvoj šedý zákal nazerania na veci, ktoré sú iné, ako si si myslel.
✨Zraniteľnosť ti umožňuje milovať zas a znova naplno a bez strachu. Paradox? Nie. Odovzdaj sa novému na 100 %.
✨Zranenie prináša uvedomenie, akú veľkú lásku chcem a dokážem žiť.
✨Byť zraniteľný neznamená byť slabý, ale mať otvorené srdce pre porozumenie všetkému a všetkým.
 ✨Zraniteľnosť je mäkkosť, príťažlivosť, láskavosť, úprimnosť aj sebavedomie.
✨Viem, čo chcem a viem, čo nechcem prichádza skrze zraniteľnosť.
✨Zahojené zranenie sa rozžiari vždy ako kompas, keď príde skúška, či sa necháš znova zraniť. A ty sa nenecháš, lebo to už nepotrebuješ.
✨Sila tvojho ducha sa prejaví až po zranení. Až hlboké zranenie prináša pochopenie seba.
✨Dovoľ si byť zraniteľný, pretože tým pozývaš druhých do svojho srdca.
✨Až po zraniteľnej skúsenosti dokážeš žiť svoj život jasnejšie, vedomejšie a plnohodnotnejšie.
✨Nakoniec zistíš, že tvoj duch je nezraniteľný, nie je možné ho spáliť, utopiť ani zničiť. On je večný, nemenný, nehybný a trvalý. Takým sa predsa chceš stať aj ty. Skutočným a pravým.
✨Ak niečo prichádza a odchádza, neustále sa premieňa a nezotrváva, tak to nemôže byť skutočné. 

Obdobie veľkého smútku sa môže stať obdobím veľkej transformácie.

Aby však takáto transformácia nastala, musíme ísť hlbšie, až k samotným koreňom našej bolesti a prežiť ju takú, aká je, bez obviňovania a sebaľútosti.

Pamätaj si, že táto bolesť tu nie je preto, aby si bol smutný… táto bolesť je tu len preto, aby si sa stal bdelým – pretože ľudia sa stávajú bdelými až vtedy, keď sa im šíp zabodne hlboko do srdca a zraní ich. Inak sa bdelými nestanú.

Keď je život jednoduchý, pohodlný, príjemný, kto by sa staral? Komu by sa chcelo byť bdelým? Keď mi však zomrie priateľ, je tu tá možnosť. Keď sa s Tebou rozíde milovaný človek – a ty si úplne sám uprostred temných nocí so všetkými nepriznanými strašiakmi. Tak veľmi si miloval a vložil do toho všetko, a zrazu, z ničoho nič, je preč.

Plakať vo svojej osamelosti je príležitosť, ktorá, keď ju využiješ, Ti môže pomôcť k uvedomeniu. Ten šíp bolí, môžeš ho však využiť.

Bolesť tu nie je preto, aby si bol zúfalý, je tu preto, aby Ťa zobudila. 
A keď si zobudený, bdelý, zúfalstvo zmizne!

PREVEDIEM ŤA ÚSKALIAMI TVOJEJ ŽIVOTNEJ CESTY

Srdečne Ťa pozdravujem a teším sa z Tvojej návštevy. Prinášam Ti povzbudenie, inšpiráciu, zamyslenie, ale aj radosť z poznania nového a oslobodzujúce pochopenie.

Si vítaný/á.

Ponúkam Ti sprevádzanie životnými výzvami a nečakanými cestami. Pri prekonávaní ťažkých životných etáp akoby sme prechádzali náročným terénom obsypaným črepinami skla, ktoré sa do nás hlboko vrývajú, a my máme pocit, že prejsť tento neľahký úsek je priam nemožné. V takýchto chvíľach je dobré obrátiť sa z tmy do svetla.

Ponúkam Ti svetlo nestrannej osoby a s ním aj oporu, blízkosť, otvorenosť, diskrétnosť, porozumenie a bezpodmienečné prijatie, tak potrebné na preklenutie hraničných situácií.

Terapia je zameraná na prežívanie autentických procesov, precítenie impulzov prenikajúcich z minulosti až k momentálnym stavom. Venujeme sa vonkajším aj vnútorným pocitom, všímame si telo i dušu, prechádzame z prítomnosti cez minulosť až do budúcnosti, ponárame sa dovnútra, k sebe a odtiaľ vychádzame von, k okoliu aj k tomu, čo nás presahuje.

Cestou k svojej duši sa vraciame k svojej nevinnosti. Naša duša si pýta pozornosť, záujem, náš čas a bezpodmienečnú lásku. Problém nastáva väčšinou vtedy, keď nepostupujeme v súlade s naším plánom, keď sa nesprávame k sebe ani k druhým tak, ako je nám prirodzene dané. Keď zabúdame na svoje životné poslanie. Prestávame byť naplnení, stávame sa odmietavými a zatrpknutými.

Ak sa chceme pohnúť ďalej a naplniť svoj život tým, prečo sme sem prišli, je dôležité s úctou prijať minulosť, stanoviť si ciele do budúcnosti, pochopiť svoju úlohu v tomto živote, odhaliť svoj skutočný zámer, a to všetko prepojiť s tvorivou radosťou objaviteľa a zvedavca, ukrytého v každom z nás.

Na tomto mieste. Nastal čas premeny. 

Je jeden vták, čo sám seba vždy zrodí znova. Fénix sa v asýrčine volá. Keď skončí ten vták päť storočí života svojho, sadne si na hniezdo a umrie tam vo voňavých látkach. Potom vraj z otcovho tela mladý sa narodí Fénix, čo má žiť toľko rokov, koľko žil jeho otec.

Len čo dospeje a má takú silu, že môže uniesť ťarchu, zoberie z koruny stromu hniezdo, otcov to hrob a svoju kolísku, a zľahka mávajúc krídlami, ho vzduchom prenesie do Mesta Slnka, kde ho položí pred chrám, pred jeho svätú bránu. Potom sa vydá na dlhú cestu. 

Oživne a letí ďalej svetom. Znovuzrodený. V plnej prázdnote. S neochvejným poznaním. V šťastnom objatí vlastných žeravých krídel.

Ty si ten FÉNIX.
Facebook:
facebook.com/alica.polomska
Instagram:
instagram.com/alicazazrakov