nech ostaneš v pokoji, nech Tvoje srdce zostane otvorené, nech sa prebudíš do svetla svojej vlastnej pravej prirodzenosti, nech strach neovláda Tvoju lásku, nech miluješ hlboko a strach zmizne, nech sa uzdravíš, nech si zdrojom uzdravenia pre všetky bytosti, nech Tvoje šťastie nie je odvodené od toho, čo nemôžeš zmeniť, nech Ti stromček svieti po celý rok.
Nesnaž sa, zmena príde svojím vlastným spôsobom. A po plači vždy býva tanec.
Paralelný milenecký vzťah znamená, že sa s niekým intímne stýkate na dvoch miestach. Je jedno, či na emočnej alebo fyzickej rovine. V realite vášho života veľmi intímne prepájate svoj život s niekým v dvoch poliach. Keď máte veľmi intímny vzťah, znamená to, že si niekoho pustíte do svojej najintímnejšej zóny a vaše energetické polia sa navzájom veľmi ovplyvňujú.
Žijete dva životy.
A pritom ich musíte oddeľovať a držať neprepojené. To vytvára istý druh rozdvojenia. Naznačuje to oddelenosť, ktorú má dotyčný v sebe. Má v sebe oddelené nejaké časti, nejaké aspekty života, pri ktorých má podvedomé alebo vedomé presvedčenie, že nejdú prepojiť. Napríklad: láska a peniaze, túžba a stabilita, nežnosti a manželstvo, sex a dlhodobý vzťah… Odráža to nevieru, že všetky kvality, ktoré potrebujem k svojmu dobrému pocitu, môžem žiť v rámci jedného vzťahu.
V takomto prípade si vyberiete partnera s tou kvalitou, ktorá je pre vás najdôležitejšia. Na tie ostatné, „doplnkové“, rezignujete, alebo si ich dopĺňate niekde mimo partnerstva, pričom často tieto kvality u svojho partnera už ani nečakáte a ani sa nesnažíte rozvíjať. Sú i situácie, keď sa ony kvality v rámci partnerstva v prepojenej forme ponúkajú, ale človek, ktorý má v sebe presvedčenie o ich oddelenosti, sa v rámci svojho čiernobieleho videnia „buď jedno, alebo druhé“ zľakne a situáciu neprijíma. Bojí sa, že zmizne to druhé, kvôli čomu vo vzťahu je.
Napríklad môže existovať presvedčenie: Keď bude moja žena vášnivá a uvoľnená milenka, nebude už dobrou a spoľahlivou matkou našim deťom. I takto „podivne“ naše podvedomie môže byť nastavené. Ide o presvedčenie našich predkov, ktoré automaticky z nášho rodu vstrebávame.
U žien sa môžeme napríklad stretnúť s presvedčením: Muž, ktorý je dobrým a pozorným milencom a oceňuje ženy, nie je vhodný pre manželstvo a otcovstvo. Majú podozrenie, že takýto muž bude neverný. Tým pádom nebude vytvárať stabilné zázemie. Radšej teda za manžela uprednostnia muža, ktorý má ako milenec značné „rezervy“.
Pokiaľ váš milenecký vzťah vedie k uvedomeniu si, v ktorých oblastiach veríte na oddelenosť, a ste ochotní s tým pracovať, potom môže dobre poslúžiť k ďalšiemu vývoju. Dáva vám možnosť utvárať svoj život smerom k prepojeniu rozdelených aspektov. Uvedomiť si, že na jednom mieste môžete mať ďaleko viac než bola minulá kolektívna skúsenosť na poli partnerstva. Môžete z týchto programov vykročiť. Fakt je možné mať všetko:)
Učíme se ako byť s tým, čo je nepríjemné. Keď poznáme mechanizmus fungovania nášho vnútorného priestoru, je pre nás jednoduchšie to prijať a rozvíjať láskavosť k sebe, a následne aj nefalšovanú láskavosť k druhým.
Toto vnútorné nastavenie veľmi podporuje vnútorné liečenie. Len to uvidieť, precítiť a uchopiť z toho pre nás správneho konca. IFS je skvelá metóda prieskumu a liečenia vnútorného priestoru mladých uviaznutých a zranených častí v nás. A stále má čím prekvapiť!
je lotosový kvet. Keď je jej najhoršie, pevne ju drž. Objím ju akoby si v náruči držal tisíce pestrých motýľov.
Dovoľ si byť milovaná, nie v utrpení a boji, nie ako chúďatko, ktoré sa z osamelosti rúti do dusivých náručí ani ako levica, čo všetko zvládne sama a nikoho nepotrebuje. Ale ako ty. Žena. Premenlivá bytosť. Svoja najlepšia priateľka s vankúšikom miesto bruška, kde si rada hlavu skloní unavená dušička. Ty, ktorá je aj drzá piraňa, aj namydlený blesk, aj očarujúca víla, ale občas nie je nič. Práve ona je pre lásku stvorená.
Postav sa dnes pred zrkadlo a či už v šťastnom opálenom tele žiariš alebo si rozbitá na márne kúsky, ktoré Ťa po nociach pichajú do zadku, prizri sa bližšie a nájdi tú iskru v oku. Isto tam je. Toto všetko si ty. Žiadny fejk. Len pravda, ktorá sa pred Tebou mihne. A dodá Ti guráž.
Trochu sme sa zbláznili s tým, aké musíme byť perfektné, mať všetko zvládnuté bez najmenšieho zaváhania. Láskavé, inšpiratívne, nebojácne, vrúcne, prijímajúce, silné, starostlivé, vysmiate, pracovité a plne funkčné. Samy sme v tom uväznené. Dokonalým obrazom potláčame vlastnú prirodzenosť a vytvárame napätie vyvolávajúce stresovú reakciu dať sa okamžite “do poriadku”. Keď sa cítime zle. Keď veci nejdú ľahko. Rýchlo sa daj dokopy a potom príď, keď budeš ok.
Dlhodobé “opravovanie” seba na prijateľnú verziu prináša len zatrpknutosť, frustráciu, sklamanie a zdravotné problémy, z ktorých vyhrabať sa býva ešte náročnejšie, a tak stále nie sme “v poriadku”. Začíname sa porovnávať, pociťujeme skrytú nenávisť, trestáme sa nezdravými vzťahmi a jedlom, sme apatické, bez energie, lebo veď nič nemá zmysel a ja si aj tak nič dobré nezaslúžim, mne je na tomto smetisku vlastne celkom fajn.
Zdieľajme, čo nás trápi a raní. Hovorme o tom. Neporovnávajme sa, ale podporme v sebe to nevidené. Napravme si navzájom korunku. Čo sa jednej podarí zvládnuť, druhá akoby našla. Vyšľapme si chodníček a tešme sa z malých krokov na ceste k sebaprijatiu. Áno, občas je to masaker, hrozný nápor, niet z čoho načerpať chuť pokračovať. Aj to je súčasťou. Obklopujme sa preto ľuďmi, ktorí nám pomôžu a neprehlbujú, ale skôr zaceľujú naše zranenia.
Cesta nie je priama; je to špirála. Neustále sa vraciaš k veciam, o ktorých si si myslela, že im rozumieš, a vidíš hlbšie pravdy.