Nič netreba robiť nasilu.

To, čo má odísť, odíde samo.
To, čo má byť videné, sa ukáže.
Ty si stále doma.
V pokoji, ktorý sa nemení.
I keď v tvojej mysli zúria hromy-blesky.

Pravda sa udeje, keď to povieš bez zámeru, bez toho, že tým chceš niečo zmeniť a dosiahnuť, najlepšie, aby to sadlo do tvojej predstavy, ktorú si si vytvoril/a, však? No, a podľa spätnej reakcie zistíš, z akého popudu si prehovoril/a, pretože keď ťa to zasiahne, zabolí, spustí sa tým trápenie, tak si to urobil/a pre seba bez ohľadu na druhého a tvoje ego konalo zo zištných dôvodov, pretože chcelo niečo získať: lásku, záujem, rešpekt, podporu, prijatie atď. Ale tu nie sme v obchode s cukrovinkami, takže takáto manipulácia vždy bolí. A cez bolesť sa z nej dá prebudiť.

Čo je tvoje, Ťa nemôže minúť, ale ty ako osoba to nevieš. Tak to nechaj byť. Žiť si svojím životom. Zvyšok je len ilúzia a domnienky, ktoré sa nonstop rodia v tvojej hlave na základe naučených programov a vzorcov.

Len to pozoruj a nenaskakuj na všetko.
Oslobodenie príde samovoľne. Nemusíš sa do toho tlačiť ani pre to nič robiť. Pre myseľ je to strašidelná predstava, ale pre hľadajúcu bytosť točiacu sa v kruhu je to úľava.

Skús si všimnúť, že život sa deje neustále. Ako dych, ktorý neriadiš. Nezávisle od toho, či sa trápiš alebo netrápiš. Či sa ti páči, čo vidíš, alebo nepáči. Aj keď premýšľaš príliš veľa, aj keď spíš, aj keď vzdoruješ. Život sa jednoducho deje – bez tvojej kontroly.

A všetko sa rieši len v daný moment. Vždy. Netreba predbiehať a manipulovať dej.
Akákoľvek skutočná zmena sa udeje sama vtedy, keď jej prestaneš brániť. Nemusíš všetko kontrolovať a byť vždy o krok vpred, aby ťa nič “nepríjemné” neprekvapilo. Už dnes môžeš pocítiť, že život nesie aj teba. Nemusíš sa o to snažiť. Môžeš to láskavo odovzdať ako starý preukaz do knižnice:)

Tancuj životom, ako najľahšie sa ti dá💃

Neexistujú žiadne správne kroky.
Len rytmus, ktorému sa odvážiš odovzdať.
Neplánuj choreografiu, ale improvizuj.
Sloboda začína tam, kde prestaneš bojovať s neistotou…
a necháš hudbu viesť svoje nohy.

Na začiatku si myslíme, že musíme kráčať rovno, po bezpečných chodníkoch, krok za krokom podľa plánu.
Poznať cieľ, držať sa pravidiel, mať veci pod kontrolou.

Lenže jedného dňa sa pristihneme, že sme unavení z večného dobiehania.
A v hlave sa ozve malý, dráždivý hlas:
„A čo ak to celé nie je cesta, ale tanec?“

Tanec nepotrebuje GPS ani itinerár.
Tanec potrebuje len ochotu cítiť a nechať sa unášať rytmom, ktorý nepíše hlava, ale šepká srdce.

V tanci neexistuje nesprávny krok.
Každý pohyb je ten pravý, ak je tvoj.
A ani zlyhanie tu nemá miesto, len nová melódia, ktorú môžeš spoznať a precítiť.

Najviac sa trápi ten, kto chce život presne rozchoreografovať, hoci on je odjakživa improvizáciou.
Kto sa snaží držať opraty, hoci sa má len nechať viesť.

Sloboda prichádza, keď pochopíš, že si vždy bol/a súčasťou veľkého tanca.
A že neistota, ktorú tak veľmi odháňaš, je v skutočnosti vstupenka na parket.

Život nie je rébus na vyriešenie.
Je to melodická hudba na prežitie.

Tak dnes… tancuj s tým, čo je.
Aj keď hudba hrá inak, než si čakal/a.
Práve vtedy nájdeš konečne svoj vlastný krok.

We are listening and we’re not blind
This is your life, this is your time
🫶

#tanec #so #zivotom

JE MÁJ

Máj je mesiac, ktorý vonia po začiatkoch. Vzduch je mäkší, svetlo dlhšie a dni nás pozývajú spomaliť a znovu si všímať krásu sveta okolo. Je to čas, keď rozkvitajú nielen kvety, ale aj naše túžby po ľahkosti, radosti a slobode. V máji je v poriadku byť viac vonku než online, vychutnať si zmrzlinu bez výčitiek, obliecť si šaty len tak pre radosť, čítať na lavičke v parku alebo si dopriať celý deň bez plánov. Je to mesiac, ktorý nás učí, že šťastie často býva v tichu, v dotyku slnka, v rannom nádychu. Máj je pozvanie na nový rytmus, na život s otvoreným srdcom.

Tak ako to teda je?

V poslednej dobe sa často stretávam s názormi: ako by veci mali byť, ale nie s efektívnymi a konštruktívnymi, ale takými, ktoré predurčujú život druhého človeka podľa veku, pohlavia, práce, ambícií, veľkosti topánok atď. Už máš 40, tak by si mala toto (vedieť pekne ošúpať kaleráb🤷‍♀️) alebo Ako môžeš byť mužom a nerobiť toto? Podsúvajú nám to blízki, priatelia, ľudia, ktorí to s nami akože myslia dobre, a nás sa to dotýka a ubližuje nám to. Na základe toho si potom tvoríme obraz o sebe, ktorý nie je pravdivý a obmedzuje nás v živote.

Poviem vám tajomstvo: nikto nič nevie a nikto nemá patent na to, ako by ste správne mali žiť. Ak to aj niekto tuší, tak to určite nie je Nostradamus z vášho okolia ani sociálnych sietí. Uspokojivú odpoveď vonku nikdy nenájdete. Viem, že to človekom dokáže otriasť aj keď sa snaží nepripúšťať si to. Nebojte sa žiť podľa seba. Možno to bude niekomu ležať v žalúdku, možno sa vám to teraz pre rôzne okolnosti úplne nedarí, ale majte stále na pamäti, že je to vaša cesta a po nej ešte nikto nikdy pred vami nešiel. Zahoďte všetky zaručené rady a tipy, ako by to malo správne vyzerať, a skúste sa oslobodiť od cudzích predurčení a zaklínacích viet: Takto by to malo byť. Bude to stáť trochu úsilia, ale nakoniec sa to vždy vyplatí, lebo tým nepodvediete seba. Naučiť sa žiť svoj život napriek tomu, že nie je ideálny, vás prepustí z utrpenia.

Nie všetko je dostupné každej mysli. Mnohé pravdy sú prístupné len prostredníctvom hlbokej osobnej premeny. Pochopenie určitých aspektov reality si vyžaduje desaťročia prípravnej práce na sebe, nielen čítanie kníh a účasť na prednáškach, ale bolestivú, emocionálnu transformáciu. Tie najhlbšie pravdy zahŕňajú celé tvoje bytie a psychiku, nielen logiku.

Zdieľam rozhovor z threads, kde sme sa dotkli aj nespokojnosti so súčasným svetom. Nech Vám padne na úžitok🧁

🥁Nedá sa ujsť, pred svetom neutečieš, nedá sa ujsť a ty neutečieš tiež, woa:)

#rady #tipy #tricky