Kategória: SEN JE SKUTOČNOSŤ

So smútkom sa nestotožňujte. Staňte sa jeho pozorovateľmi a radujte sa z chvíľok smútku, pretože smútok má svoj pôvab.

Neboli ste doteraz nikdy v úlohe pozorovateľov. Vaše stotožnenie vám bránilo preniknúť k poznaniu krásy okamihov smútku. Keby ste ho pozorovali, prekvapilo by vás, o aký poklad prichádzate. Pozrite – keď ste šťastní, necítite nikdy takú hĺbku ako keď ste smutní. Smútok má svoju hĺbku; šťastie býva plytké. Šťastie sa podobá vlnkám na hladine; človek žije plytko. Ale smútok má svoju hĺbku. Keď ste smutní, váš smútok sa nepodobá vlnkám na hladine, skôr je to obrovská hlbina Tichého oceánu – na míle hlboká.

Choďte do hĺbky, pozorujte ju. 

Šťastie je hlučné; smútok je tichý. Šťastie je ako deň, smútok je ako noc. Šťastie je ako svetlo, smútok je ako tma. Svetlo prichádza a odchádza, tma zostáva - je večná. Svetlo sa občas rozsvieti; tma je tu stále.

Pokiaľ sa priblížite smútku, všetko to pocítite. Zrazu si uvedomíte, že smútok je tu ako objekt, vy ho pozorujete, ste jeho svedkami, a zrazu začnete byť šťastní. Taký nádherný smútok! – kvet tmy, kvet večnej hlbiny. Je ako bezodná priepasť, tak tichý, tak harmonický – nepočujete žiadny hluk, necítite nič, čo by vás rušilo. Človek sa môže prepadať ďalej a ďalej do nekonečna a potom vyjsť úplne omladnutý. 

Je to ako odpočinok.

Nech sa Tvoje srdce otvorí v bezpodmienečnej Láske
Nech je Tvoja myseľ osvetlená nekonečným Pokojom
Nech je Tvoje telo zaplavené svetlom Tvojej Esencie
Nech všetci, ktorých sa v tomto živote dotkneš
Cez svoje myšlienky, slová a skutky
Nechajú sa premeniť Žiarou Tvojej Prítomnosti.

Lao Tzu said:
‘The very softest of things can ride
like a galloping horse
Through the very hardest of things
Like water through rock
Thus the invisible enters in’.

Do slávneho nemeckého mysliteľa Immanuela Kanta se zamilovala jedna žena a stále čakala a čakala, kým ju požiada o ruku. Ale Kant hovoril o množstve závažných vecí a viedol filozofické špekulácie, a neopýtal sa, či by si ho vzala.

Nakoniec mu sama povedala: „Chcela by som sa za vás vydať.” Kant bol zmätený. Povedal: „Musím o tom premýšľať. Niečo tak závažné predsa nemôžem urobiť len tak, bez premýšľania.” A tak začal premýšľať.

Jedného dňa zaklopal na dvere domu onej ženy. Rozhodol sa, že sa s ňou ožení. Usúdil, že by mal povedať áno. Keď sa opýtal jej otca, či by mohol hovoriť s jeho dcérou, otec povedal: „Ale tá sa už dávno vydala a má dve deti! Kde ste boli tak dlho? Uplynulo takmer sedemdesiat rokov.”

Stále len premýšľal a premýšľal. Existujú záznamy v jeho denníku. Našiel 354 dôvodov, prečo by sa mal oženiť, a 350 dôvodov, prečo by sa nemal. Ony štyri dôvody ho doviedli k rozhodnutiu, že se ožení. Ale už bolo neskoro.

Myseľ dokáže krásne snívať, vie dobre myslieť, výborne plánovať, ale nemá vôľu. Nemôže jednať. Pokiaľ ide o činnosť, je tak trochu zbabelec. Dokáže myslieť, ale nedokáže konať.

Život založený na neustálom premýšľaní môže byť obtiažny. Zistíte, že mu chýba podstata. Človek žije v akomsi vákuu, nie je ani na zemi, ani v nebi. Je kdesi medzi.

Vaše bytie v skutočnosti nikdy nepočúvalo hlavu. Dáva jej možnosť myslieť, ale akonáhle nastane čas rozhodovania, dospeje k rozhodnutiu vaše celistvé bytie, nie hlava.

Ak je niečo v súlade s vaším bytím, takže to cítite ako pravdu, ste pripravení to (u)robiť.

Let’s go!