Kategória: SEN JE SKUTOČNOSŤ

Občas prejdeme cez jednu vrstvu, aby sme zistili, že sa objavila ďalšia. Fantázia miesta posledného pristátia, ríše nezraniteľnosti, ovládnutia situácie, moci, zmizla s milovaného posledným pohľadom.

V jednej chvíli stojíme na pevnej zemi a v ďalšej sa spod nás vyťahuje koberec. Bohužiaľ, nikdy to nedopadlo tak, ako sme si predstavovali. Je to tu príliš živé, príliš kreatívne, príliš kvantové a aj magické.

Pozvanie je v čistote smútku, živosti pochovanej vo vnútri sklamania, alchymickej medicíne v rozpadávaní sa… nie v transcendencii týchto návštevníkov a ich volaní po integrácii.

Nejako sa závoj rozdelil, ale na hlbokej úrovni cítime, že aj naše najmocnejšie uvedomenia musia horieť v ohni pri vchode do chrámu. To, čo sme vedeli, sa musí premeniť na popol, svätú substanciu, ktorá privedie nový život. Pretože srdce a tajomstvá v tele sú nekonečné.

Tu na tomto mieste budú rozpory horieť a bolieť, ale nikdy nevyriešime spôsoby lásky, aké sú tie správne. Voda života potečie nie v rozhodnutí, ale vo vstupe do svojho vnútra a udržaní tejto iskry v sebe. Pretože rozpory, nezhody, poklesy a dezorientácie sú portály, cez ktoré sme stvorení… a môže sa objaviť nová vízia.

🪷Sklamanie vždy znamená, že sa potrebujeme oslobodiť od niečoho, čomu sme pripísali nesprávnu dôležitosť; niekedy preto, aby sme sa oslobodili od práce alebo vzťahu, niekedy od vnútornej projekcie, ktorú vrháme na iných, ktorí nemôžu niesť niečo, čo prináleží niesť nám samým.

Kedy naposledy si bol/a sklamaný/á a čo Ti to neskôr prinieslo?

To, čo sa práve teraz deje, je odrazom Tvojej mysle. Je to plátno, na ktorom sa odohráva tieňové divadlo. A je úplne rovnocenné, či sa na ňom s niekým miluješ, čítaš knihu alebo práve zachraňuješ topiace sa šteniatko. Je to len božská hra a ten sa náramne baví. Šak čo iné by robil?

Nechaj sa tie veci udiať. Tvoje zasahovanie aj tak ničomu nepomôže. Vždy sa stane, skôr či neskôr, to, k čomu to od počiatku smeruje. Tak si ušetri energiu a sprav si radšej kakavko.

Tvoje nabúravanie do procesu len odpútava pozornosť od toho, čo je skutočne dôležité. Vyser sa na to a nechaj, nech sa tak stane. Nechaj to byť.

Každý žije svoj príbeh. Je úplne jedno, v akých farbách ho vidíš. Nakoľko ho posudzuješ. Je to len príbeh a ten sa (u)deje tak či onak. Netreba za tým hľadať zložitosti. Je to len dej, len hra, tvoje plátno.

Proste sa to deje. To je život.

Pomáha nepripnúť sa na emóciu, ktorá práve v Tebe prebieha. Včera plač, dnes úľava, zajtra smiech. A tak dokola.

Tešte sa, keď vstúpite na nepoznanú pevninu svojej duše a keď vaša ľahkosť, prirodzenosť, vtip a bláznovstvo vylezú na povrch. Hlavne po poranení a utrpení.

Je to pecka, pretože krv srdca vedie zbrane ducha. Užívajte zbrane ducha ako liečebný prostriedok. A ostatok Vám môže vyliezť na hrb. #youdrivemecrazy

Nechala to ísť.
Bez premýšľania či slov.
Pustila sa rozsudkov.
Nechala ísť sútok myšlienok v hlave.
Nechala ísť svoju nerozhodnosť.
Nechala ísť všetky „správne“ dôvody.
Úplne, tu a teraz, bez váhania a obáv, všetko nechala odísť.
Nežiadala nikoho o radu.
Nečítala knihu o tom, ako to pustiť a nechať odísť.
Nebádala v písmenách.
Len to nechala plávať.

Odovzdala všetky spomienky, ktoré ju držali.
Nechala ísť všetky úzkosti, ktoré ju držali v pohybe vpred.
Pustila plánovanie a všetky výpočty o tom, ako to urobiť správne.
Nič nesľubovala, len to nechala ísť.

Nemala v ruke analýzu, návod, či by to vôbec mala nechať ísť.
Nepísala si s priateľmi a neprejednávala s nimi svoje kroky.
Nemeditovala o tom.
S nikým sa neradila.
Neodriekavala si pozitívne afirmácie.
Nemodlila sa.
Cítila, že nemusí predniesť jediné slovo.
Ona to len PUSTILA.

Nikto pri tom nebol, keď sa tak stalo.
Nebolo potlesku ani gratulácie.
Nikto ju nepochválil.
Nikto ju neobdivoval.
Nikto si nič nevšimol.
Rovnako ako list padajúci zo stromu, len sa pustila.
Nebolo v tom žiadne úsilie.
Nebol to ani boj.
Nebolo to dobré ani zlé.
Bolo to len to, čo to bolo, a to je práve to, čo je teraz.
V priestore všetko opustila a nechala všetko BYŤ.
Letmý úsmev sa jej zniesol na tvár a slabý vietor fúkal skrze ňu.
Len slnko a mesiac toho boli svedkami.

To, čo hľadám, nie je konečné riešenie mojich problémov, ale spočinutie v mojej prirodzenosti.

Bezčasovosť mi dáva neobmedzenú dôveru, ktorá prináša pocit úžasu nad dokonalosťou a krásou i tých najnáročnejších životných situácií.

Som ochotná vzdať sa života, ktorý som si naplánovala, aby som žila ten, ktorý na mňa čaká.