Občas prejdeme cez jednu vrstvu, aby sme zistili, že sa objavila ďalšia. Fantázia miesta posledného pristátia, ríše nezraniteľnosti, ovládnutia situácie, moci, zmizla s milovaného posledným pohľadom.
V jednej chvíli stojíme na pevnej zemi a v ďalšej sa spod nás vyťahuje koberec. Bohužiaľ, nikdy to nedopadlo tak, ako sme si predstavovali. Je to tu príliš živé, príliš kreatívne, príliš kvantové a aj magické.
Pozvanie je v čistote smútku, živosti pochovanej vo vnútri sklamania, alchymickej medicíne v rozpadávaní sa… nie v transcendencii týchto návštevníkov a ich volaní po integrácii.
Nejako sa závoj rozdelil, ale na hlbokej úrovni cítime, že aj naše najmocnejšie uvedomenia musia horieť v ohni pri vchode do chrámu. To, čo sme vedeli, sa musí premeniť na popol, svätú substanciu, ktorá privedie nový život. Pretože srdce a tajomstvá v tele sú nekonečné.
Tu na tomto mieste budú rozpory horieť a bolieť, ale nikdy nevyriešime spôsoby lásky, aké sú tie správne. Voda života potečie nie v rozhodnutí, ale vo vstupe do svojho vnútra a udržaní tejto iskry v sebe. Pretože rozpory, nezhody, poklesy a dezorientácie sú portály, cez ktoré sme stvorení… a môže sa objaviť nová vízia.
🪷Sklamanie vždy znamená, že sa potrebujeme oslobodiť od niečoho, čomu sme pripísali nesprávnu dôležitosť; niekedy preto, aby sme sa oslobodili od práce alebo vzťahu, niekedy od vnútornej projekcie, ktorú vrháme na iných, ktorí nemôžu niesť niečo, čo prináleží niesť nám samým.
Kedy naposledy si bol/a sklamaný/á a čo Ti to neskôr prinieslo?
#sklamanie #disappointment