Kategória: STÁLE SA UČÍME

Publikované

MOJE MELÓNOVÉ NOCI

Nemusím vystrkovať nohu spod paplóna, pretože žiadny paplón neexistuje. Všetky som ich rituálne spálila, aby mi tu nezavadzali. Na čo aj? Keď je tak šialene teplo. Vo mne. Nie je nič, čo by ma rozptyľovalo. Nie je nikto, kto by ma (na)rúšal.

A predsa sa niečo deje. Mení. Pretvára. Viem, že všetci sú mojím odrazom. Aj muži. Aký postoj k nim zaujímam, takí sa mi ukazujú. Ako ich vidím, takých si priťahujem do života. A len ja to môžem zmeniť. Svoj postoj, svoj prístup. Nedá sa to urobiť v opačnom garde. Najprv musím zmeniť správanie k sebe. Je to neutíchajúca práca, každodenná. Prestať posudzovať, hodnotiť a neustále otáčať prst na seba. To ty to tak máš. To ty tak vidíš. To ty. Je to celé o Tebe.

Na jednej strane je to obrovská úľava vidieť v ostatných tú božskú iskru, na druhej je veľmi jednoduché skĺznuť do starých koľají posudzovania a hmlistého vnímania druhých. Viac to už nechcem, som omnoho spokojnejšia a vyrovnanejšia, životuvďačná, keď vidím čistým, nezakaleným zrakom. Len tak som a to sa mi páči. Keď vidím tú pravosť v Tebe.

Avšak o čom to skutočne je? Teším sa, že to čaro nachádzam v prvom rade v sebe. Nejde to inak, len cez seba sa spojiť s Tebou viem. Keď nevidím jasne seba, v celej svojej veľkej nádhere, tak som naštvaná a potom obviňujem Teba, že nevidím seba, a teda ani Teba, a je to začarovaný kruh plný bolesti. Nájdem sa v sebe, a potom Ťa môžem vidieť v plnom kvete.

Lenže. To nie je trvalý stav. Každé bezpaplónové ráno sa musím odhaľovať znova, a preto to nie je len taký ledabolý džob. Ale práca na celý život. Neustále kráčanie. Stojí však za to. Vždy bude. Nie je nič krajšie, ako sa/Ťa vidieť očami Lásky.

Vybehnem do teplej pehavej noci a prechádzam sa. Moja meditácia sú nekonečné prechádzky. Horom i dolom. Len tak kráčam a so mnou celý svet. Spolu si cupitáme v nočnom objatí a vieme, že je čas.
Konečne vyrásť do nevinného dieťaťa.  

#corfu #melon #noc #leto #teplo #nikto #nic #muz #zena #spolu #zrkadlo #zmena #postoj #pristup #boh #iskra #nadhera #ty #ja #jas #caro #bolest #zivot #spokojnost #vyrovnanost #prechadzka #meditacia #krasa #nevinnost #dieta

Publikované

VLASTNOU CESTOU AJ V ROZŤAHANÝCH CEPLÁKOCH

👭Rozhovor dvoch žien. Ona a Ja. Blízkosť nepoznaných. Smútok a radosť. Bolesť a pochopenie. Obe na jednej lodi, a pritom každá kapitánka tej svojej. Poďakovanie za nasmerovanie, ktoré neponúka instantné jednoznačné riešenia, ale možnosť premeny s vytúženými trvalými následkami.👭

✨Ona: Milá, ďakujem za tvoje slová, čas a pozornosť, ktorú si mi venovala pri nahrávaní odpovedí na moje otázky, keďže sa teraz necítim na plnohodnotnú konverzáciu s druhým človekom. Priznám sa, že som mala najskôr obavy z možného neuchopiteľného ezoterična, no tvoje slová dávali zmysel a už viem, prečo som ťa oslovila. Vypočula som si tvoju nahrávku počas prechádzky prírodou a viac ako návod, považujem toto za akúsi mapu. Mnohé triafa do čierneho, mnohé musím spracovať, prijať za svoje alebo s uvedomením odmietnuť. Uvidíme. Mám pred sebou niekoľko dní venovaných sebe, takže bude na to konečne priestor.

✨Ja: Ďakujem za Tvoju dôveru a chuť sa na veci pozrieť a zmeniť ich časom vo svoj prospech, ktorý vždy prinesie osoh a úľavu nielen Tebe, ale aj ostatným, pretože čo vzniká z pravdy a autentickosti pozitívne ovplyvňuje celok. Ono, skôr ako čarovanie znamená mať mystické schopnosti vtedy, keď dokážeš zaobchádzať sama so sebou. A o tom je celý život, v tom je tá mágia aj spiritualita. Žiadne bububu švihanie čarovným prútikom. Poznať svoju pravú podstatu a vedieť s ňou dennodenne žiť tak, aby ma to nezabilo.

Nebude to (vždy) také ľahké, drahá, ale už len poznanie, že ak kráčam svojou cestou podľa toho, ako to ja chcem a viem, aj keď som to nikdy nepoznala a nikto predo mnou takto nešiel, kompasom je, že sa cítim lepšie, ukotvenejšie a spokojnejšie sama vo vlastnom bytí. A niekedy musíme niečo opustiť, stratiť, zanechať, aby sa to mohlo udiať. Keď sa však obzrieš časom späť, zistíš, že tá obeta predtým bola omnoho väčšia ako tá, ktorú si si myslela, že nezvládneš urobiť práve teraz.

✨Pomáha otázka: Čo by si urobila, ak by si sa mala skutočne rada? Prípadne, ako by v tejto situácii zareagovala láska?

#zena #ona #ja #blizkost #smutok #dar #pochopenie #vdacnost #smer #riesenie #premena #zivot #priestor #zmysel #laska #lubit #sa #dovera #celok

Publikované

UŽ NEMÁM PRIANIA

Nie preto, žeby som zo všetkých svojich želaní vytriezvela, aj keď z mnohých áno, ale preto, lebo prianiam prisudzujeme vyššiu hodnotu, zmysel, vážnosť, dávame im privilégium, a tým podkopávame hodnotu každodennosti.

Čo ak by všetko v našom živote bolo rovnako dôležité? Čo ak by všetko, čo sa nám deje, boli splnené priania? 

Týmto spôsobom zmizne bremeno dosahovania nami zadaných mét, napĺňania predstáv, veľkolepých očakávaní, pocitu, že niekde inde je tráva zelenšia a obloha blankytnejšia. A tým nemyslím vzdať sa rôznorodých radostí a vystupovania z komfortnej zóny, ale brať to ako súčasť života, ako jeho plynutie, ktorému neprihadzujeme žiadne pozitívne alebo negatívne body podľa toho, ako to máme zadelené vo svojich mysliach alebo podľa toho, ako sme to videli u druhých.

Môže sa nám stať, že rokmi od svojich prianí upustíme, zmenia sa okolnosti, postoje, naše vnímanie, a potom prichádza strach, že sme nevďační. Toto sme si vtedy želali a ono to teraz prišlo, ale ja to už nechcem, nemôžem prijať. Ak to odmietnem, čo ak sa mi už nikdy nič nesplní? Žiť s takýmto pocitom je veľkou slučkou okolo krku. Veď si to chcela, tak čo teraz špekuluješ? Prianie sa stáva nočnou morou.

Stačí však zmeniť uhol pohľadu. 

Nemusíme mať žiadne priania, ak všetko v našom živote bude splneným prianím bez rozdielu. Hodnota vecí, ľudí a situácií je stále rovnaká, len my robíme odchýlky. Nemôže to byť inak, všetko je vzájomne prepojené a jedno je len iným prejavom druhého, ale pritom je to to isté:) Ako diamant, ktorý si otáčate medzi prstami a z každej strany sa leskne trochu inak. 

Týmto prístupom zo života zmizne lipnutie na čomkoľvek alebo komkoľvek. Ostane len číra radosť. Z toho, keď sa niečo podarí, keď to vyjde, keď sa stretneme, ale nebude to determinovať náš osud a nebude to splnené prianie, ale život taký, aký je. V celej jeho nahote a bez akýchkoľvek konotácií. O to viac nám bude chutiť. O to viac sa stane naplnenejším.

Práve opustením rôznych prianí začíname konečne žiť naplno. Potom (nám) bude všetko Jedno. A s tým prichádza uvoľnenie zovretia, opustenie prehnaných nárokov a potreby spovedania sa zo svojich zlyhaní. Ostáva len čisté plynutie a sloboda prežívania bez vnútorného kritika. 

Ak nám je dobre vo vlastnej koži, v tom, kto sme, čo nás robí živými a svojimi, tak potom už žiadne priania nepotrebujeme. Splnilo sa to najväčšie. Sme konečne sami sebou. A pravdiví.