KEĎ LOVÍME, DOKÁŽEME HORY PRENÁŠAŤ. A POTOM TO ZHASNE.

Na začiatku je všetko ideálne. Proporcie tela sú dokonalé, vášeň spaľujúca, myšlienky totožné, súhra medzi nami nepozná hranice. On je galantný a pozorný, ona prijímajúca a odovzdaná. On sa zamiluje do jej spontánnosti a premenlivosti a patrične ocení aj plachosť a submisívnosť. Ona sa zamiluje do jeho neustálych prejavov lásky a prítomnosti, ktorú jej naplno venuje.

A zrazu je tma. Niekto nečakane vypne prúd. A my nemáme žiadne sviečky. On je iný aj ona. Do života sa vkráda každodennosť, s ktorou sa ukáže pravda. Časom to, čo na sebe tak obdivovali a vyzdvihovali, začne liezť na nervy. Ilúzia sa rozplynie.

Všetko to bol len klam, kričia na seba. Obaja hrali hru: páčiš sa mi, len ak si takáto/takýto. Naplno prepadli ilúzii a zamilovali sa len do fázy dvorenia. Vytvorili prchavú dokonalosť a chceli sa v nej stratiť, uchopiť ju a už nepustiť. Zamilovať sa do vlastnej fantázie a predstavy si časom vypýta svoju daň v podobe vytriezvenia. Zo zamknutej komnaty sa o slovo začne hlásiť pravdivosť. Nie som taký, akého som zo seba urobil. Prevzal som na seba rolu, ktorá je podľa mňa lepšia ako moja pravá tvár. Zahral som svoj part dokonale, ale už sa pod tou maskou potím a potrebujem si ju zložiť.

Moje sebavedomie rastie len vtedy, keď si ho dokážem potvrdiť skrze niekoho iného. Tvoje reakcie boli pozitívne práve v období, keď som bol ten druhý, preto si myslím, že byť sám sebou si nemôžem dovoliť. Stratil by som Tvoj záujem, a tým vlastnú hodnotu. 

Človek nemôže stratiť to, čo mu chýba. Druhá osoba nám nedokáže dať to, čo sami nemáme. Vlastnú hodnotu a povedomie o sebe získavame nie tým, že sa hráme na iných – podľa nás lepších, ale tým, že si začneme vážiť naše skutočné ja. To, kým sme, keď prídeme večer unavení z práce, to, akí sme, keď varíme nedeľný obed, ale aj to, kto sme, keď sa prechádzame v prírode, naplňujeme biznis plán alebo tancujeme flamenco v piatkovom klube.

Skúsme sa zamyslieť nad svojimi hodnotami, nad tým, čo nás robí šťastnými, kedy cítime spokojnosť, aké sú naše silné stránky a čo dokážeme ponúknuť svetu z toho, kto skutočne sme. Nemusíme živiť iluzórnu predstavu, akí by sme mali byť, aby nás ten druhý miloval. Je to len náš opakovaný zvyk, ktorý musíme prekuknúť. Je to naše brnenie, aby sa k nám nedalo tak ľahko dostať.

Tvárim sa, že mi niečo nevadí, že som úplne nad vecou, dokonalý partner, ale pritom mi to vadí nesmierne. Prečo to nepriznám? Raz tá bomba aj tak vybuchne.

Keď si dovolíme byť od začiatku sami sebou a prestaneme sa navzájom vodiť za nos, je tu šanca pozitívne inšpirovať aj iných a ukázať im, že pravá tvár sa nosí. 
Keď sa niekto zamiluje do pravdivosti, dokáže sa vyhnúť veľmi boľavému sklamaniu. 

Čo to znamená byť sám/sama sebou? Vezmi si čistý papier a pero a napíš si, kto som? Píš všetko, čo Ti napadne, na čo si hrdý/á, čo na sebe zbožňuješ aj nenávidíš, ale si to ty, zvedom si, ktoré vlastnosti sú Tvojou pevnou súčasťou a chceš si ich ponechať. Čo by Tvoja budúca partnerka alebo Tvoj budúci partner mali o Tebe vedieť? Pri ďalšom rande si spomeň na tento zoznam a vystúp z role, ktorá Ti nie je vlastná. Vylož karty na stôl a teš sa z toho, čo bude nasledovať.

Nie. Prejavená pravda skutočne nie je nudná. Je milovaniahodná. A milovať sa nasleduje po zamilovať sa.

It Takes A Lot Of Energy To Be A Person. It Takes No Energy To Be Yourself.

POZITÍVNE AFIRMÁCIE NA OBNOVU A RAST

Bilancovanie.

Ktoré záležitosti sú v skutočnosti vo Vašom živote uzavreté a patria minulosti? Obzrite si spätne svoje úspechy, to, čo sa Vám v poslednom období podarilo a naopak skúste prísť na to, čo ste sa učili zo svojich zlyhaní.

Pouvažujte nad svojou minulosťou, ktorá formovala Vašu prítomnosť. 

Ak túžite po zmene, doprajte si druhú šancu. Je dôležitá rovnováha medzi aktivitou a odpočinkom. Dovoľte zmenám narodiť sa, ale udržte si zdravý balans. Ak uvažujete nad zmenami spojenými s rodinou, domovom, presťahovaním sa, rekonštrukciou, prácou, zložte z piedestálu masku svojej osobnosti a priznajte si, že skutočne dospelým „je ten, kto nevie“.

Verte svojmu vnútornému hlasu a nedajte sa obalamutiť sladkými, no prázdnymi nástrahami. Toto je druhá šanca, ktorú si, prosím, všimnite.

Afirmácie:
1. Budujem vzťahy, v ktorých som pravdivá/pravdivý.
2. Vzdelávanie je pre mňa cesta k úspechu.
3. Práca s radosťou prináša odmenu v podobe peňazí.
4. Som zdravý/zdravá, žijem zdravý život.
5. Rada/Rád prijímam nové výzvy.
6. Dokážem pozitívne motivovať seba aj druhých.
7. Prijímam zodpovednosť za svoje činy.
8. Robím veci s ľahkosťou.
9. Teší ma striedať obdobie aktivity s obdobím pokoja.
10. Láska sa smrťou nekončí. 

RANA JE MIESTO, KTORÝM DO TEBA VCHÁDZA SVETLO

Obdobie veľkého smútku sa môže stať obdobím veľkej transformácie. Aby však takáto transformácia nastala, musíme ísť hlbšie, až k samotným koreňom našej bolesti a prežiť ju takú, aká je, bez obviňovania a sebaľútosti.

Pamätaj si, že táto bolesť tu nie je preto, aby si bol smutný… táto bolesť je tu len preto, aby si sa stal bdelým – pretože ľudia sa stávajú bdelými až vtedy, keď sa im šíp zabodne hlboko do srdca a zraní ich. Inak sa bdelými nestanú.

Keď je život jednoduchý, pohodlný, príjemný, kto by sa staral? Komu by sa chcelo byť bdelým? Keď mi však zomrie priateľ, je tu tá možnosť. Keď sa s Tebou rozíde milovaný človek – a ty si úplne sám uprostred temných nocí so všetkými nepriznanými strašiakmi. Tak veľmi si miloval a vložil do toho všetko, a zrazu, z ničoho nič, je preč.

Plakať vo svojej osamelosti je príležitosť, ktorá, keď ju využiješ, Ti môže pomôcť k uvedomeniu. Ten šíp bolí, môžeš ho však využiť.

Bolesť tu nie je preto, aby si bol zúfalý, je tu preto, aby Ťa zobudila. 
A keď si zobudený, bdelý, zúfalstvo zmizne!

MINULOSŤ MA POZVALA

Chladivý dážď pokropil mi vlasy. Jeho kvapky rozpustili masku prilepenú k mojej tvári a z tej nahej zraniteľnosti ma až striaslo. Minulosť mi zaklopala na plece a pokúsila sa ma zmiasť. Kedysi bola strnulá a krutá, ale teraz sa plná hravosti šialene na mňa usmievala a volala ma na večeru. Takú dlhšiu, vravela, veľa som toho napiekla aj chlebíčky namastila. Už sa Ťa neviem dočkať.

Tak teda dobre, ozval sa skrytý altruista vo mne. Nechala som sa občerstviť. Uverila som, že mi chce zašepkať do uška niečo milé a úprimné. Zrazu sa však jej výraz zmenil, vraj sa chcela len zabaviť a nemyslela to vážne. Obvinila ma zo zjedenia chlebíčkov, ktoré boli určené úplne niekomu inému. A vlastne, na žiadnu večeru som Ťa nepozvala, kričala! Mala pravdu. Bez ostychu som sa pozvala sama.

Rada sa takto niekam pozvem, aby som sa už po stýkrát presvedčila, že nie, tá šunka na chlebíčkoch skutočne nie je vegánska, je furt tá istá, s fajným penicilínom po bokoch.

Dopršalo. Vlasy mi uschli. Určite sa niekde nad horizontom trblietala dúha. Vyšlo slnko, ktoré sa usmieva pravdivo. Neprestajne. Nepozýva. Nerozhoduje. Len je. Všade. Stále.

Dnes cestujem do budúcnosti. Vraj tam majú okrem skutočných chlebíčkov aj sladké koláčiky, z ktorých Vám narastie srdce, nie brucho. Wau! Nadšená sa tam idem pozrieť.