Kategória: ŽIVOT

Som šťastná, keď nerobím nič.
Som šťastná, keď sa nezaoberám.
Som šťastná, keď len som a nič neriešim.
Som šťastná von, v prírode, na vzduchu, v lese.
Som šťastná večer v posteli pri sviečkach a ambient hudbe.
Som šťastná, keď sú ľudia okolo mňa spokojní.
Som šťastná, keď vidím lásku, cítim jedlo, počujem súcit, objímu ma pokorné slová.
Som šťastná v tej najvzácnejšej spoločnosti samej so sebou.
Som šťastná sediac v tichu kuchyne, keď do rytmu môjho srdca tikajú len nástenné hodiny.
Som šťastná v živote, ktorý nie je ideálny.
Som šťastná v smútku aj bolesti.
Som šťastná, lebo je to prirodzené.
Som šťastná bez podmienok, očakávaní, nezmyselných predurčení a vynášania súdov.
Som šťastná bez boja.
Som šťastná, ak konám v malom, pretože sa to odrazí vo veľkom.
Som šťastná vo svojej citovej búrke, lebo vtedy sa dotýkam hĺbky svojho prežívania.
Som šťastná, keď mi to je jedno.
Som šťastná, lebo som si to dovolila.
Som šťastná ako (bla)Žena.
Som šťastná, keď ste šťastní.
Nič viac nepotrebujem.

Všetko ťa chce, keď ty nechceš nič. Veci, ktoré naháňaš, ti stále unikajú. Chytíš a stlačíš ich silno, zakričíš: Moje! ale opäť ti prekĺznu pomedzi prsty. Chvíľa, keď prestaneš túžiť, tlačiť, potrebovať a prosiť, otočí pozornosť smerom k tebe. Nelipnutie nie je nezáujem, ale poznanie, že všetko bude v poriadku s tým, ale aj bez toho. Pokoj prichádza, keď necháš život ísť ti v ústrety a nebudeš mu nedočkavo dýchať na krk. Čo je pre teba sa ukáže bez námahy. Pusť sa, dôveruj a len sleduj, ako všetko do seba dokonale zapadne.

Čas je dôležitý učiteľ a tajomstvom života je skutočne žiť… aj s vlasmi ako Hagrid!

#happy #day

Bezvýchodná prázdnota. Mnoho ľudí vidí prázdnotu, ale chce to mať skutočne žalúdok, vidieť i tu bezvýchodnosť.

Človek, ktorý prežíva bezvýchodiskovú fyzickú a psychickú bolesť tvoriacu trištvrtinu jeho dňa, nemá konkurenciu vo svojom prežívaní, vnímaní a uvidení podstaty vecí. Jeho bytie už nič slabšie nemôže ovplyvniť. Je to kráľ na svojom tŕnistom tróne.

Čo má meno a tvar, to môžeme pomenovať a prijať. Prestávame s tým bojovať. Až vtedy to môže prestať bojovať s nami. Choroba je hojivá fáza konfliktu. Keď ten konflikt rozpoznáš, je tu šanca sa uzdraviť. Keď sa choroba dostane príliš ďaleko, človek musel žiť dlhodobo v nerovnováhe a telo volá o pozornosť. Cieľom však nie je zapliesť sa do posudzovania, spájania si zdanlivých súvislostí a úmorného hľadania, ako z toho čo najrýchlejšie von. Najefektívnejšou cestou je odovzdať sa tomu procesu, nemať odpor ani k liečeniu, ani ku chorobe, a nechať to celé sa udiať. Ak má prísť východisko, príde, a ty to celé prežiješ.

Iná alternatíva tu nie je, len tá, ktorá sa práve prežíva, tak s ňou treba byť. Za ostatné roky som sa dotkla nadmerného množstva bolesti. Moja skúsenosť sa deje cez bolesť. Každej tej bolesti som dovolila bolieť ma. Neušla som pred ňou. A možno aj preto tancujem ľahko pomedzi blesky a usmievam sa, keď zapadá slnko, lebo nikdy nič nie je stratené, všetko sa vždy začína odznova. Niekedy som veľmi chorá a niekedy zas veľmi zdravá, rozdiel na mne nie je poznať, lebo nie som ani tou chorobou, ani tým zdravím. Za tou clonou som to STÁLE JA, ktoré sa nestotožňuje s ničím a len žije to, čo práve k nemu prichádza. Nič netvorím, nič si nemanifestujem, zbytočne už neanalyzujem, len odžívam svoje príbehy, ktoré sú pre mňa napísané. Žijem život v odovzdaní a prijatí. A prijatie je láska. Aj bolesť je.

Vo všetkých polohách môjho života ma sprevádza hudba, to je môj zaručený liečiteľ, duchovný sprievodca, terapeut aj bláznivý priateľ, s ktorým medzi štyrmi stenami povymetám tie najväčšie koncerty. Nájdi si aj ty svojho sprievodcu, ktorý je tvojou prirodzenou súčasťou, a odovzdaj mu kľúče od svojho trápenia, nech sa o teba postará, keď to budeš najviac potrebovať.