Na jar prichádza slnko s dažďom. Svetlo aj voda. Radosť aj smútok. Vždy spolu. Aj my sa vyvíjame s nimi. Jeden bez druhého nemajú tú iskru.
Niektoré rána sú tiché. Nikto ťa nezobudí. Niektoré noci dlhé. Nikto ťa nečaká. Môžeš robiť, čo len chceš. Je to sloboda? Alebo samota? Možno obe. Možno práve tam sa začína Tvoja pravda.
Veľa z nás túži po prebudení – po duchovnom zjavení, po návrate k niečomu pradávnemu, silnému, mystickému. Ale po rokoch na spirituálnej ceste, po prechode cez posvätné ceremoniály, učenia a výcviky, ti môžem povedať: Najväčšie zasvätenie je život sám.
Nie je to extáza. Nie je to vízia. Je to odvaha pozrieť sa človeku do očí a povedať pravdu. Je to rozhodnutie neprehliadať vlastné hranice. Je to nežnosť, s akou sa necháš viesť svojím dieťaťom. Je to trasúce sa telo, keď sa otvoríš mužovi a ukážeš mu zraniteľnosť. Je to lúčenie s tým, čo ťa kedysi držalo, no už ťa nepodopiera. Je to schopnosť priznať si – mohla som inak, nabudúce skúsim lepšie. Je to chvíľa, keď sa všetko staré zrúti a nové ešte neprišlo. A ty zostaneš stáť. Otvorená.
Byť duchovnou neznamená vidieť budúcnosť ani odriekať zaklínadlá. Znamená byť prítomná. Tu. V kuchyni. Pri stole. Za oknom. V obyčajnom nádychu a výdychu, keď si sa práve ocitla na dne svojich síl a aj tak sa rozhodneš pokračovať, lebo dôveruješ procesu, veríš životu a nebojíš sa ísť mu v ústrety. No, asi bojíš, ale aj tak ideš:)
Nie si tu, aby si bola dokonalá. Si tu, aby si bola pravdivá. Autentická. Svoja. Ty.
Tento život je tvoje zasvätenie. A ty si jeho kňazom.
Uzdravenie nie je permanentný stav, je to skôr fáza, keď Ti to už bude jedno, ale nie „je mi to jedno“, ktoré Ťa vnútri zožiera, ale také to, ach, už sa tým nezaoberám, rozumiem tomu, viem, odkiaľ to pramení, ale už ma to netrápi, nestojí na tom môj život.
🦋Byť skutočný neznamená byť dokonalý. 🦋Všetko, čo vieš, ti slúži iba vtedy, keď to aj žiješ. Oddaj sa jasnosti. 🦋Skutočným znakom inteligencie nie sú vedomosti, ale predstavivosť. 🦋Múdrosť bez vášne a šťavy nestačí. Miesto hľadania ďalších vedomostí sa ponor do priestorov, ktoré ti umožňujú lásku žiť. 🦋Si prirodzená radosť. Čistá láska. 🦋Mnohé naše problémy pochádzajú z neviditeľných životných scenárov, ktoré vznikli v detstve. Ovplyvňujú to, ako vnímame sami seba a čo od života očakávame. Poznanie nás oslobodzuje a je kľúčom k tomu, aby sme pochopili, kto sme a prečo sa správame tak, ako sa správame. 🦋Keď pochopíme svoj príbeh, domnienky ustupujú, sebaobviňovanie stráca silu. A my už nie sme obeťou. Sme slobodní. To, čo sa odohralo v detstve, nás výrazne formovalo. Ale nemusí nás to navždy definovať. Nezdravé vzorce a návyky sa dajú prerušiť. Dá sa z toho kruhu vystúpiť, porozumieť sebe a naučiť sa niečo nové. 🦋Musíš sa stratiť, aby si sa vrátil späť k sebe. Možno sa cestou zapletieš, možno hľadáš odpovede všade navôkol… a nakoniec zistíš, že si vlastne nikdy neodišiel. Stále si to ty. Lebo nemôžeš od seba odísť. Život je cesta odchodov a návratov. Ale ty ostávaš. 🦋Žiť tu a teraz, to je tá esencia, v tomto živote, v tejto prítomnosti, zaujímať sa o veci, ktoré sú v mojom dosahu a ich aj žiť, neuhýbať realite a neskrývať sa pred ňou. 🦋Už nestačí len snívať o svete, aký by sme chceli, ale aktívne doň vstúpiť a vytvoriť si ho. Prichádzame žiť svet, ktorý nie je od nás oddelený, ale ktorý je našou súčasťou tu a teraz. Tak poďme do toho, odhoďme ilúzie, v ktorých sme sa roky topili, prestaňme dávať svoju pozornosť niekde mimo, zapojme sa do života, ktorý je priamo pred nami a všetko, čo sme si niekde v meditácii vysnívali, doň s radosťou prenesme. 🦋Už viem, že môžem oslavovať aj s bolesťou. 🦋Všetko je akosi dané. Každý máme svoj príbeh.
Som šťastná, keď nerobím nič. Som šťastná, keď sa nezaoberám. Som šťastná, keď len som a nič neriešim. Som šťastná von, v prírode, na vzduchu, v lese. Som šťastná večer v posteli pri sviečkach a ambient hudbe. Som šťastná, keď sú ľudia okolo mňa spokojní. Som šťastná, keď vidím lásku, cítim jedlo, počujem súcit, objímu ma pokorné slová. Som šťastná v tej najvzácnejšej spoločnosti samej so sebou. Som šťastná sediac v tichu kuchyne, keď do rytmu môjho srdca tikajú len nástenné hodiny. Som šťastná v živote, ktorý nie je ideálny. Som šťastná v smútku aj bolesti. Som šťastná, lebo je to prirodzené. Som šťastná bez podmienok, očakávaní, nezmyselných predurčení a vynášania súdov. Som šťastná bez boja. Som šťastná, ak konám v malom, pretože sa to odrazí vo veľkom. Som šťastná vo svojej citovej búrke, lebo vtedy sa dotýkam hĺbky svojho prežívania. Som šťastná, keď mi to je jedno. Som šťastná, lebo som si to dovolila. Som šťastná ako (bla)Žena. Som šťastná, keď ste šťastní. Nič viac nepotrebujem.
Všetko ťa chce, keď ty nechceš nič. Veci, ktoré naháňaš, ti stále unikajú. Chytíš a stlačíš ich silno, zakričíš: Moje! ale opäť ti prekĺznu pomedzi prsty. Chvíľa, keď prestaneš túžiť, tlačiť, potrebovať a prosiť, otočí pozornosť smerom k tebe. Nelipnutie nie je nezáujem, ale poznanie, že všetko bude v poriadku s tým, ale aj bez toho. Pokoj prichádza, keď necháš život ísť ti v ústrety a nebudeš mu nedočkavo dýchať na krk. Čo je pre teba sa ukáže bez námahy. Pusť sa, dôveruj a len sleduj, ako všetko do seba dokonale zapadne.
Čas je dôležitý učiteľ a tajomstvom života je skutočne žiť… aj s vlasmi ako Hagrid!
