Kategória: ZNOVUZRODENIE

Totálnosť je úžasný dar, ktorý náleží každému, kto naozaj vie, ako dôverovať životu. Totálnosť znamená žiť so svojimi strachmi – zmierený s nepredvídateľnosťou života a otvorený neustálej zmene, s plným nasadením. Totálnosť je stred medzi dvoma tieňovými extrémami – jedným, ktorý sa nemôže zmeniť, a druhým, ktorý nie je schopný naplno sa odovzdať.

Dar Totálnosti znamená úplné prijatie svojej ľudskej prirodzenosti a úplné prijatie svojho života – so všetkými radosťami i strasťami. Byť totálny znamená tiež, že nedovoľujeme svojej mysli, aby diktovala náš život. Takýto život je žitý pre túto chvíľu, s plným vedomím, že zmysel či cieľ života sa nenachádza v ďalekej budúcnosti, ale nájsť ho môžeme jedine v prítomnom okamihu.

Dar totality nás vedie cestou nášho osobného mýtu. Kráčame po nej pevným krokom, bez toho, aby sme sa vyhýbali úlohám, ktoré život prináša. Zbierame pestré čriepky svojej duše a skladáme ich dohromady, dokiaľ nedosiahneme to, čo Jung nazval stavom individuácie. Šamani môžu tento proces nazývať znovunadobudnutie alebo úplné vtelenie duše. Stav totálnosti nás núti podstupovať stále nové riziká – nie je to však nezmyselné hazardovanie. Riziko spočíva v tom, že staviame niečo, čo nemôžeme naozaj vidieť, dokým to nie je hotové.

Daným veľkým stavebným dielom je samozrejme cesta nášho pravého osudu. Je to cesta hlbokej dôvery, s ktorou sa jednotlivec vydáva na svoju púť a odovzdáva celé svoje bytie mystériu života a jeho skrytým rytmom. Byť totálny znamená byť vo všetkých oblastiach živý – s nastraženými ušami vnímať živosť každého prichádzajúceho okamihu.

V rezonančnej nádobe každého okamihu nemôže prežiť žiadny strach, a tak cítime, ako sa prehlbuje náš pokoj a prirodzene narastá ticho. 

Pokiaľ sa dotkneme života prostredníctvom totálnosti, vnímame život ako hru, ktorú hráme, alebo javisko, na ktorom vystupujeme ako herci. Život prežívame ako romancu obsahujúcu komédiu i tragédiu. Každé ďalšie stretnutie s našimi vnútornými démonmi nám prináša nové vzrušenia. Naši démoni sú v skutočnosti anjeli v prestrojení. Každá situácia v našom živote je zinscenovaná formou iniciácie, ktorá nám umožňuje buď naďalej existovať rovnakým spôsobom, alebo sa vyvíjať. Na individuálnej úrovni nám dáva tento dar hlboký pocit slobody, i keď sa vonkajšie sily tvária ako prekážky, problémy alebo pasce.

Na vnútornej rovine sa Totálnosť odovzdá každej situácii a nechá hru, aby sa odohrávala s absolútnym nasadením, ale bez akýchkoľvek očakávaní. Keď žijeme týmto intuitívnym spôsobom, život nám ukazuje, že vo všetkom, čo nám prináša, sa ukrýva zásadný zmysel. Stačí, aby sme sa len zaradili do dejovej línie a nechali príbeh, aby sa pred nami odvíjal.

Čím skutočnejšie prijímame každý pocit strachu, ktorý prichádza, tým sa stávame ľahšími a tým viac lásky k životu cítime. 

V prítmí stromu schladím svoju hlavu. Len listy bezcieľne ševelia v rozvážnom rytme ticha. Všetko nepozvané, čo ma vytrhne z bežnej každodennosti, ma v skutočnosti spojí viac so sebou, svojím vnútorným vedením, majstrom properom.

Naposledy to bola choroba, ktorá mi poskytla vzácny priestor spočinutia vo vlastnom lone. Kedysi som chcela byť rovnako odovzdaná v lone matky, ktoré však bolo vždy len mojím lonom, ale ja som to nevedela. Dlho som sa v tom lone zmietala a bránila sa pobytu v ňom, nedokázala sa oddať, preto mi choroby aj muži ubližovali miesto toho, aby ma pozdvihovali.

Keď sa vzdialim od pravej mňa, vráti ma späť.

Choroba je učiteľka, matka, priateľka, ktorú som si sama prizvala na pomoc. Volá ma domov, lebo už je veľa hodín. Uveleb sa v sebe, buď (so) sebou. Miluj sa nenásilne. A od seba vychádzaj smerom von, nie naopak.

Pochopila som svoj vzťah s chorobou, je taký istý, aký mám sama so sebou. Môžem ju nenávidieť, odháňať, čo najskôr sa jej chcieť zbaviť, alebo s ňou len tak byť, ako na rande s príťažlivou bytosťou. A to je všetko. Nechcela viac, len prejav uznania, pokory a prijatia.

Oslovila som ju menom, ocenila bolestivý pokoj, ktorým ma hladila, prišla ma vyslobodiť a poláskať.

Som tvorca tohto všetkého. Prístup a vzťah k druhému je len vizitkou môjho vzťahu k samej sebe. Môj vzťah k sebe ukazuje vzťah ku všetkému ostatnému, lebo nik iný tu aj tak nie je, len ja. Ako to teda bude? Závisí odo mňa.

Taká jedinečná si… Valery, chorôbka moja:)

Ako okrídlený kôň lietaš si v mojej hlave, ktorá je nateraz tvojím domovom. Zásadne tam neupratuješ. Vyhľadávaš chaos. Nepotrebuješ k tomu žiadne passy ani povolenia. Len tak sa vkradneš ako zlodej, a pritom nevynaložíš žiadnu námahu. Akoby bolo stále otvorené.

Usadíš sa na svoj obľúbený trón, piedestál samovládcu, a začínaš so mnou svoju hru. Ťažko poznať vopred jej pravidlá, pretože sa benevolentne odohráva v hmlistom opare emócií. Mám pocit, že je vždy iná. Ale nie. Je to stále tá istá hra, ktorou živíš svoje bunky. Má nekonečne variabilný potenciál ako Uroboros požierajúci svoj vlastný chvost. Nikdy nie je koniec.

Chceš ma presvedčiť o tom, že som na vine. Zároveň ma chlácholíš tým, že to nie je moja chyba. Chceš ma dostať do úzkych. Chceš, aby som s Tebou strávila noc alebo rovno dva týždne. Omieľaš svoju pravdu stále dokola až jej začnem veriť. Útočíš, kriesiš hnev, prinášaš pocit neistoty, živíš predstavu nedostatočnosti, zabraňuješ, ovládaš, manipuluješ, a to len preto, aby si prežila.

🐍Tak poď, myšlienka moja, je čas upratať.

Vzlietnime spolu do raja, ktorý bude naším vykúpením. Nie ten raj, o ktorom si všetci myslia, že je rajom. Ale do takého, ktorý nemá definície, žiadny bod dosiahnutia, pravú ani ľavú stranu, štyri rohy či plot obrastený ťahavým brečtanom. Ten raj, ktorý je stále so mnou a v podstate neexistuje. Nikam za ním netreba chodiť.

👼Nech som sama tým Rajom. 

Nie si môj nepriateľ, ale ani vládca. Sme jedno. Som myseľ. Jedno veľké Vedomie. Môže byť také prvoplánové?

Chcem sa rozplynúť. Byť tvorená Ničotou. Nie sa zväčšovať, ale zmršťovať, ako dávnym leskom nafúknutý balón pohodený v prachom zabudnutom kúte izby. Sfúknem Ťa, nech sa už nemusíš rodiť stále znova. Do zaseknutého sveta. Si tu na to, aby sa na Teba zabudlo.

🐍Všetko je to úplne naopak. Nie zachovávať a pamätať si, ale púšťať. Balóniky. Nedôležitosť je dôležitá. A neber si to osobne. Nič nie je o Tebe. Prečo sa Ťa to tak dotýka? Sloboda je ukrytá v zbavení sa osobných cieľov. Len tak splynieš so všetkým. A bude Ťa to tešiť. Navždy.

Being prior knowing.