Kategória: ZNOVUZRODENIE

Publikované

ODPUSTILA SOM (SI)

🌼 Odpustiť znamená milovať. Seba. Ľúbiť sa. Tak silno, že som za každých okolností na seba dobrá. Láskavá. Že som k sebe milá a zhovievavá a mám so sebou trpezlivosť. Hlavne vtedy, keď sa to nedeje.

🌼 Odpustiť znamená ošetriť svoje srdce. Resuscitovať ho tu a teraz. Nenechať do neho pichať ostrými nástrojmi len preto, lebo mám obrovský strach. Dovoliť svojmu srdcu zostať otvorené a sálajúce, ale nie zneužívané.

🌼 Odpustiť znamená Mať sa. Tak, že keď sa samej seba dotknem, cítim každú bunku v tele. Život, ktorý mnou prúdi. Odpustiť je ako roztopiť svoje ľadové kráľovstvo v horúcej vani.

🌼 Odpustením si uctím svoju autentickosť. Nie je v tom žiadny tlak, žiadne musím ani chcem. Prichádza spontánne. Odpustenie sa nedá vynútiť.

🌼 Vlna odpustenia vezme všetkých. Niekedy vidíme druhých ako naše tŕne v nohách. Vďaka za to. Bez nich by sme ďaleko nezašli. Vždy to je cez neho alebo ňu. Cez to, pred čím si zatvárame oči i srdce.

🌼 Vidím v Tebe to malé bezradné dieťa, ktoré nevie. Nedokáže. Samo potrebuje pomoc. Ako koná stratené dieťa v dospelom tele? Zranený človek Ti predsa nemôže ublížiť. Len mu to uznaj. Buď prvý, kto ho konečne uvidí. Pravdivo. Aj keď to nie je lahodný pohľad. Odsúdiš ho? Keď uvidíš jeho, tak spoznáš aj seba. A objímeš ho. Prijatím. Uznáš to, čo si predtým nevidel. Omilostenie v priamom prenose.

🌼 Vidíš teraz tú iskru? Ten božský nábeh na kráľa či kráľovnú školského plesu? Teraz sa nimi už pokojne môžeš stať, neohrozuje Ťa viac nič. Odpustenie je cesta, ako uvidieť v sebe aj druhých to vzácne, čarovné, to ohromujúco dobré, neutopiť sa v sebazničujúcej melódii. Aby sme odpustili, niekedy musíme opustiť. Zanechať za sebou tú starú rozžutú pásku a pustiť si novú pieseň cez bluetooth.

🌼 Odpustením Ťa pripúšťam k sebe a milujem bez podmienok. Žijem s Tebou v ľahkosti a obklopení. Odpustenie je pre mňa vyslobodenie z nepochopenia. Teraz už viem, kto si. Vďaka Tebe som sa našla. Odpustenie je o uvoľnení dlhu. Voči sebe aj voči Tebe. Je to stíšenie a iskra milosti, ktorá nami prechádza.

🌼 Odpustenie je Duchom bezpodmienečnej lásky. Agent Milosti, konzultant Súcitu. Žiari svetlom porozumenia a vnútorného poznania.

Publikované

AŽ ŽIŤ

Až žijem. Svojím nenapodobiteľným rytmom. Na vlnách, ktoré ma vynesú až k nebesiam a potom zmetú rovno do podsvetia. Niekedy zabudnem, že si tie vlny vyberám podvedome sama, ale to nevadí, kým si viem rovnako vychutnať pýchu i pád.

Až žiť je umenie, ktorého majstrom sa chcem stať.

So všetkým neočakávaným, čo prichádza. Lebo takto to je. Nevedieť, čo bude zajtra, ale vybrať si, ako sa pritom budem cítiť.

Odovzdať sa životu so sebou. Byť si tou najlepšou parťáčkou. A nepodviesť sa za každú blbosť prezlečenú za výhru v lote. A to je všetko. Skutočne.

Žime. To nám všetkým prajem.

Publikované

ŽIVOT JE JAVISKO🎭

Totálnosť je úžasný dar, ktorý náleží každému, kto naozaj vie, ako dôverovať životu. Totálnosť znamená žiť so svojimi strachmi – zmierený s nepredvídateľnosťou života a otvorený neustálej zmene, s plným nasadením. Totálnosť je stred medzi dvoma tieňovými extrémami – jedným, ktorý sa nemôže zmeniť, a druhým, ktorý nie je schopný naplno sa odovzdať.

Dar Totálnosti znamená úplné prijatie svojej ľudskej prirodzenosti a úplné prijatie svojho života – so všetkými radosťami i strasťami. Byť totálny znamená tiež, že nedovoľujeme svojej mysli, aby diktovala náš život. Takýto život je žitý pre túto chvíľu, s plným vedomím, že zmysel či cieľ života sa nenachádza v ďalekej budúcnosti, ale nájsť ho môžeme jedine v prítomnom okamihu.

Dar totality nás vedie cestou nášho osobného mýtu. Kráčame po nej pevným krokom, bez toho, aby sme sa vyhýbali úlohám, ktoré život prináša. Zbierame pestré čriepky svojej duše a skladáme ich dohromady, dokiaľ nedosiahneme to, čo Jung nazval stavom individuácie. Šamani môžu tento proces nazývať znovunadobudnutie alebo úplné vtelenie duše. Stav totálnosti nás núti podstupovať stále nové riziká – nie je to však nezmyselné hazardovanie. Riziko spočíva v tom, že staviame niečo, čo nemôžeme naozaj vidieť, dokým to nie je hotové.

Daným veľkým stavebným dielom je samozrejme cesta nášho pravého osudu. Je to cesta hlbokej dôvery, s ktorou sa jednotlivec vydáva na svoju púť a odovzdáva celé svoje bytie mystériu života a jeho skrytým rytmom. Byť totálny znamená byť vo všetkých oblastiach živý – s nastraženými ušami vnímať živosť každého prichádzajúceho okamihu. 

V rezonančnej nádobe každého okamihu nemôže prežiť žiadny strach, a tak cítime, ako sa prehlbuje náš pokoj a prirodzene narastá ticho.

Pokiaľ sa dotkneme života prostredníctvom totálnosti, vnímame život ako hru, ktorú hráme, alebo javisko, na ktorom vystupujeme ako herci. Život prežívame ako romancu obsahujúcu komédiu i tragédiu. Každé ďalšie stretnutie s našimi vnútornými démonmi nám prináša nové vzrušenia. Naši démoni sú v skutočnosti anjeli v prestrojení. Každá situácia v našom živote je zinscenovaná formou iniciácie, ktorá nám umožňuje buď naďalej existovať rovnakým spôsobom, alebo sa vyvíjať. Na individuálnej úrovni nám dáva tento dar hlboký pocit slobody, i keď sa vonkajšie sily tvária ako prekážky, problémy alebo pasce.

Na vnútornej rovine sa Totálnosť odovzdá každej situácii a nechá hru, aby sa odohrávala s absolútnym nasadením, ale bez akýchkoľvek očakávaní. Keď žijeme týmto intuitívnym spôsobom, život nám ukazuje, že vo všetkom, čo nám prináša, sa ukrýva zásadný zmysel. Stačí, aby sme sa len zaradili do dejovej línie a nechali príbeh, aby sa pred nami odvíjal. 

Čím skutočnejšie prijímame každý pocit strachu, ktorý prichádza, tým sa stávame ľahšími a tým viac lásky k životu cítime.

Publikované

CHOROBA PRINÁŠA VNÚTORNÝ ZMIER

V prítmí stromu schladím svoju hlavu. Len listy bezcieľne ševelia v rozvážnom rytme ticha. Všetko nepozvané, čo ma vytrhne z bežnej každodennosti, ma v skutočnosti spojí viac so sebou, svojím vnútorným vedením, majstrom properom.

Naposledy to bola choroba, ktorá mi poskytla vzácny priestor spočinutia vo vlastnom lone. Kedysi som chcela byť rovnako odovzdaná v lone matky, ktoré však bolo vždy len mojím lonom, ale ja som to nevedela. Dlho som sa v tom lone zmietala a bránila sa pobytu v ňom, nedokázala sa oddať, preto mi choroby aj muži ubližovali miesto toho, aby ma pozdvihovali.

Keď sa vzdialim od pravej mňa, vráti ma späť.

Choroba je učiteľka, matka, priateľka, ktorú som si sama prizvala na pomoc. Volá ma domov, lebo už je veľa hodín. Uveleb sa v sebe, buď (so) sebou. Miluj sa nenásilne. A od seba vychádzaj smerom von, nie naopak.

Pochopila som svoj vzťah s chorobou, je taký istý, aký mám sama so sebou. Môžem ju nenávidieť, odháňať, čo najskôr sa jej chcieť zbaviť, alebo s ňou len tak byť, ako na rande s príťažlivou bytosťou. A to je všetko. Nechcela viac, len prejav uznania, pokory a prijatia.

Oslovila som ju menom, ocenila bolestivý pokoj, ktorým ma hladila, prišla ma vyslobodiť a poláskať.

Som tvorca tohto všetkého. Prístup a vzťah k druhému je len vizitkou môjho vzťahu k samej sebe. Môj vzťah k sebe ukazuje vzťah ku všetkému ostatnému, lebo nik iný tu aj tak nie je, len ja. Ako to teda bude? Závisí odo mňa.

Taká jedinečná si… Valery, chorôbka moja:)