Kategória: ZNOVUZRODENIE

Publikované

MYSLI NA SEBA

Niekedy je najmúdrejšie, najšikovnejšie a najsúcitnejšie riešenie vytvoriť si pevné hranice s druhým človekom: presadiť svoju potrebu, prekročiť „malo by sa“, ako keď preskočíme mláku, a postupovať rozhodným spôsobom, aby sme si ctili a chránili našu vlastnú integritu.

Vziať si späť svoje autonómne územie, oddeliť sa a uvedomiť si svoj psychický interiér, ktorý si dekorujeme podľa seba. Stretnúť sa s narcizmom, psychickým zneužívaním či zraňujúcou ľahostajnosťou s ohnivou (trochu dračou:-) a jasnou odpoveďou, vymedzením sa voči tomu.

Netýka sa to len externých stretnutí s druhými, ale aj tých vnútorných druhých. Tí sa vkrádajú vo chvíľach emocionálnej, psychickej a somatickej slabosti – hlasy, postavy a osoby, ktoré prichádzajú do nášho vnútorného sveta bez pozvania.

Často ich rozpoznáme podľa ich obohraného refrénu: „Niečo s tebou nie je v poriadku. Nie si ok. Zlyhala si. Nie si hoden toho, aby ťa skutočne chceli poznať. Nikto ťa nikdy nebude milovať, pokiaľ sa nestaneš niekým iným. Tvoja citlivosť nie je ani opodstatnená, ani vítaná. V skutočnosti sem nepatríš.“

Toto sú hlasy stratených a strachom pretkaných tieňových prvkov vlniacich sa naprieč generáciami a rodiacimi sa v podvedomých vodách nedostatočnosti a nespokojnosti so samým sebou.

Tieto vnútorné procesy, ktoré nás na nevedomej úrovni veľmi ovládajú, si tiež pýtajú svoje hranice. Ako keď vám do bytu vstúpi nezvaný hosť. Nevie, čo sa patrí a čo nie, a potrebuje, aby ste mu to ukázali. Aby ste vy určili, kde je jeho miesto. Pretože ak to neurobíme, tak sa tými bytosťami sami staneme. Na úrovni tela, srdca i mysle.

Odlíšiť sa od nich, udržať si vlastnú suverenitu a získať späť úplnosť toho, kto a čo naozaj sme. Nezdržiavať sa v prítomnosti a realite tých, ktorým chýba empatia a adekvátna reakcia. Už neplatí pravidlo ostať tam, kde sa to patrí, aby sme zapadli, boli slušní, aby sme zahŕňali láskou vyprahnutú púšť a opätovne sa nám vracali len zoschnuté ruže malého princa.

To, čo bolo zničené, môžeme obnoviť a postaviť znova. Inak. S jasným pohľadom, súcitom voči sebe a milosrdne smerom k svetu, ktorý nás učí nebyť fackovacími panákmi. 

Áno, láskavo povedať NIE.

Keď si dovolíme, aby nás sprevádzala a po rozložení znova zložila Vítaná Zmena. Prostredníctvom jej podpory a dotyku dokážeme nahliadnuť do nového sveta.
Toho nášho.

Rozpovedz nový príbeh, obleč si cisárove nové šaty a mysli na seba!

Publikované

V ODOVZDANÍ JE LIEČENIE

Tento rok som sa prestala vodiť za nos výtvormi svojho vedomia. Aj tými, ktoré mi boli pchané pod nos. Prestala som s týmto bláznivým hraním. Vykročila som do neznáma a pozrela sa na seba očami hory. Hora ma nechváli, hora mi nič nevyčíta a ani na mňa nevyplazuje jazyk.

Uvedomila som si pominuteľnosť každého jedného okamihu a do môjho života vstúpila pravdivosť a sila. Prestala som zabíjať čas a klamať si. Vstúpila som do pootvorených dverí bez viny, že neplním dané predstavy, sny, nároky, požiadavky, a o pár hodín tie dvere vykopnem a teatrálne do nich vstúpim s mne vlastnou chuťou, vášňou a radosťou.

Rozpoznala som svoje vlastné ilúzie, že sú to teda ilúzie, a tým som získala pár dôkazov o svojej vnútornej jasnosti. Mimo to už nie sú žiadne ilúzie, ktoré by bolo potrebné vykoreniť, a taktiež žiadna pravda, o ktorú by bolo treba usilovať. Moje ilúzie nie sú nič než svetlo múdrosti.

Zároveň som s odhodlaním odstrihla výhonky i staré zhnité korienky toho, čo doslúžilo. Všetko, čo mi spôsobuje úzkosť, strach, depresiu, bolesť, obsesívne myšlienky, vyčerpanie, nespavosť, už odplávalo spolu s mojimi slzami do večných lovíšť. Lebo minulosť má odpočívať v pokoji.

Praktizujem PAUZU vždy, keď sa v strede akéhokoľvek diania potrebujem zastaviť a nadýchnuť. Dotýkam sa tak mystéria života a cítim, že ho skutočne žijem. Nie len čakám na lepšiu budúcnosť alebo si na jazyku prevaľujem pachuť minulosti.

Je to ako ostať posledným človekom v kine, keď už všetci odišli, a finálna veta záverečných tituliek práve mizne na plátne. Je to chvíľa, keď rýchlo kráčam ulicou a podíde ku mne pes a olizne mi nohu. Zastavím sa a venujem mu chvíľku zo svojho žitia. Vyjdem z obchodu s plnou nákupnou taškou a nenáhlim sa hneď preč, zahľadím sa medzi oblaky v tom magickom zhone vôkol mňa, a práve vtedy spoza nich vykukne svetlý lúč slnka. Tento moment zastavenia zahreje až do kosti.

Praxou “zotrvám v tom dlhšie” prehlbujem dotyk so životom aj s pocitmi druhých. Je to krásne.

Budeš Červená čiapočka alebo Vlk? Ako chceš, aby bol v novom roku život cez Teba žitý?
Publikované

ODPUSTILA SOM (SI)

🌼 Odpustiť znamená milovať. Seba. Ľúbiť sa. Tak silno, že som za každých okolností na seba dobrá. Láskavá. Že som k sebe milá a zhovievavá a mám so sebou trpezlivosť. Hlavne vtedy, keď sa to nedeje.

🌼 Odpustiť znamená ošetriť svoje srdce. Resuscitovať ho tu a teraz. Nenechať do neho pichať ostrými nástrojmi len preto, lebo mám obrovský strach. Dovoliť svojmu srdcu zostať otvorené a sálajúce, ale nie zneužívané.

🌼 Odpustiť znamená Mať sa. Tak, že keď sa samej seba dotknem, cítim každú bunku v tele. Život, ktorý mnou prúdi. Odpustiť je ako roztopiť svoje ľadové kráľovstvo v horúcej vani.

🌼 Odpustením si uctím svoju autentickosť. Nie je v tom žiadny tlak, žiadne musím ani chcem. Prichádza spontánne. Odpustenie sa nedá vynútiť.

🌼 Vlna odpustenia vezme všetkých. Niekedy vidíme druhých ako naše tŕne v nohách. Vďaka za to. Bez nich by sme ďaleko nezašli. Vždy to je cez neho alebo ňu. Cez to, pred čím si zatvárame oči i srdce.

🌼 Vidím v Tebe to malé bezradné dieťa, ktoré nevie. Nedokáže. Samo potrebuje pomoc. Ako koná stratené dieťa v dospelom tele? Zranený človek Ti predsa nemôže ublížiť. Len mu to uznaj. Buď prvý, kto ho konečne uvidí. Pravdivo. Aj keď to nie je lahodný pohľad. Odsúdiš ho? Keď uvidíš jeho, tak spoznáš aj seba. A objímeš ho. Prijatím. Uznáš to, čo si predtým nevidel. Omilostenie v priamom prenose.

🌼 Vidíš teraz tú iskru? Ten božský nábeh na kráľa či kráľovnú školského plesu? Teraz sa nimi už pokojne môžeš stať, neohrozuje Ťa viac nič. Odpustenie je cesta, ako uvidieť v sebe aj druhých to vzácne, čarovné, to ohromujúco dobré, neutopiť sa v sebazničujúcej melódii. Aby sme odpustili, niekedy musíme opustiť. Zanechať za sebou tú starú rozžutú pásku a pustiť si novú pieseň cez bluetooth.

🌼 Odpustením Ťa pripúšťam k sebe a milujem bez podmienok. Žijem s Tebou v ľahkosti a obklopení. Odpustenie je pre mňa vyslobodenie z nepochopenia. Teraz už viem, kto si. Vďaka Tebe som sa našla. Odpustenie je o uvoľnení dlhu. Voči sebe aj voči Tebe. Je to stíšenie a iskra milosti, ktorá nami prechádza.

🌼 Odpustenie je Duchom bezpodmienečnej lásky. Agent Milosti, konzultant Súcitu. Žiari svetlom porozumenia a vnútorného poznania.

Publikované

AŽ ŽIŤ

Až žijem. Svojím nenapodobiteľným rytmom. Na vlnách, ktoré ma vynesú až k nebesiam a potom zmetú rovno do podsvetia. Niekedy zabudnem, že si tie vlny vyberám podvedome sama, ale to nevadí, kým si viem rovnako vychutnať pýchu i pád.

Až žiť je umenie, ktorého majstrom sa chcem stať.

So všetkým neočakávaným, čo prichádza. Lebo takto to je. Nevedieť, čo bude zajtra, ale vybrať si, ako sa pritom budem cítiť.

Odovzdať sa životu so sebou. Byť si tou najlepšou parťáčkou. A nepodviesť sa za každú blbosť prezlečenú za výhru v lote. A to je všetko. Skutočne.

Žime. To nám všetkým prajem.