Kategória: ZNOVUZRODENIE

Rodíme sa do tiel, ktoré sú fluidné a slobodné. Bohužiaľ, pre väčšinu z nás je tento stav milosti krátky. Odsudzovanie, citové zranenia, strach a straty sa ukladajú hlboko do našich svalov a kostí a zanechávajú na nás stopy: zvesené ramená, zablokované boky, paže, ktoré sa nemôžu natiahnuť, srdce, ktoré bije za kamenným múrom.

Keď hýbeme telom, otriasame pevne zakorenenými systémami myslenia, starými vzorcami správania a emocionálnymi reakciami, ktoré už jednoducho nefungujú. Rytmus, dych, hudba a pohyb sa stávajú nástrojmi, ktoré nám pomáhajú vidieť a následne sa zbaviť návykov, ktoré nás brzdia.

Keď uvoľníme telo, začne sa nám otvárať srdce. Keď telo a srdce zakúsia slobodu, myseľ sa onedlho pridá. A keď dáme do pohybu svoju psychiku, začne sa sama uzdravovať.

Gabrielle Roth – tvorkyňa metódy 5 rytmov

#telo #pohyb #sloboda #svaly #kosti #srdce #rytmus #dych #hudba #tanec #uvolnit #uzdravit #psychika #zdravie #krasa #emocie #lahkost #bytie #tvoj #moj #pribeh #gabrielle #roth #5rhythms #zivot #zmena #milost #dar

Týka sa len teba alebo sú v ňom zahrnutí aj iní? Je to sen osobného alebo kolektívneho naplnenia? Kam ťa tento sen dovedie?

Aj ja som začínala s osobnými snami, ale tuším som to robila, ako keď si škrabete ľavé ucho pravou rukou. Moje sny sa síce tvárili ako moje, ale ja som ani poriadne nevedela, čo si želám. Myslela som si, že po ich naplnení objavím Ameriku alebo sa budem mať navždy dobre ako Popoluška po svadbe.

V mojich prianiach driemal sebec.

Ja som si priala a moje sny záviseli od druhých, nie odo mňa. Moje sny viseli na okolnostiach, ktoré neboli v mojich rukách. A tak som padla. Raz, dvakrát, trikrát, nejdem to radšej počítať. 

Teraz to už vnímam inak. Moje sny obsahujú všetkých a všetko. Nie sú o mne. Paradox je v tom, že čím sú moje sny nezištnejšie, tým sa rýchlejšie napĺňajú. Vlastne žijem svoje sny. Sú mojou súčasťou a vďaka tomu zahŕňajú celý môj život, ten vnútorný aj vonkajší. 

Každý, kto sa ocitne v mojom poli, je zahrnutý do tohto magického procesu. Je to jednoduchá alchýmia života. Môj sen sa stáva tvojím a naopak. To, čo sa splní mne, sa automaticky napĺňa (v) Tebe.

Preto si prajme navzájom. Len tak. Nezištne. A uviďme naplnenie snov tých druhých ako splnenie našich. Týmto spôsobom sa už dnes môžeme mať všetci o čosi lepšie.

Existuje totiž len jeden ozajstný sen, ktorý máme všetci spoločný. Je to sen o slobode. Na všetkých úrovniach. Je snom každého z nás poznať čistý stav svojho vedomia, tú pravú podstatu, ktorá hýbe našou hlavou i kosťami. Túžime vedieť, čo to znamená: byť kompletný, byť úplná. Byť svoj/svoja. Byť.

Tento sen je snom o prekonaní nášho utrpenia. V ňom leží naša sloboda. A všetky ostatné sny sú len prestrojenými verziami tohto ultimátneho sna, ktorý drieme v každej žijúcej bytosti. 

Tak teda snívajme. Spolu a Slobodne🕊️

V nedokonalosti je ukryté prijatie. A prijatie je predsa láska. Jej dokonalosť tkvie v nepredvídateľnosti. (Ne)dokonalosť je rozmanitosť a ak ju prijmeme do svojho života, ten sa rozletí do všetkých smerov a naplní nás hojnosťou a radosťou.

Aj smútok nám pomáha spojiť sa so svojou podstatou, v bezútešnosti uvidieť to malé púpätko kvitnúce pod nánosmi strachu, bolesti a odmietnutia. Dajme si šancu znova sa rozvinúť, neudupme sa hneď v zárodku starými vzorcami správania, zabehnutými koľajami, vystúpme z nich na chvíľku von a uvidíme všetky tie možnosti, ktoré nám bránia v rozlete. Len sa uvidieť.

Aby sme sa uvideli v celej svojej veľkoleposti, musíme sa cítiť. Dotknúť, nahmatať. Kedy ste si vo víre všedných dní seba naposledy skutočne uvedomili? Kedy ste neboli od seba oddelení, lebo iné je prednejšie, a povedali si: tak toto som fakt ja, takto sa teraz cítim, ach, áno, viem, ešte stále ma to mrzí, ale hádam to všetko zvládnem, jéj, pozri, toto sú moje lícne kosti a mäkká priehlbinka pod nimi, moja jazva na brušku, čo všetko som si s ňou prežil/a a aha, môj (ne)dokonalo vykrivený prst, ktorý mi našťastie vtedy neodmrzol.

Dotýkajte sa a maznajte, kúpte si voňavý olej a milujte sa so svojím telom, so sebou. Hlaďte sa, zízajte a ochkajte nad svojou krásou, aj nad tými mäkkými faldíkmi, joj, ako fajne sa vlnia v rytme salsy, mačkajte sa a obdivujte. Hrajte na svoj hudobný nástroj zvaný telo. Pocity z Vás budú len tak tryskať, pretože ich oslobodíte. Aj si poplačete, aj sa pousmejete, ale uľaví sa Vám. Nesmierne. Koľko lásky sa zmestí do jedného lakťa? Zistíte.

Najprv sa musíme zamilovať do seba, potom nás bude milovať celý svet!

🌹Aké ťažké je mať sa skutočne rád?
🌹Ako záleží na tom, že ste si tento mesiac ušetrili o čosi viac?
🌹Akú cenu majú ľudia, ktorým ste venovali dni, hodiny či roky?
🌹Ako dôležitá je Vaša práca či poslanie, keď nedokážete pomôcť sami sebe?
🌹Čo Vás vytrhne z letargických dní na internete a čítania múdrostí druhých?
🌹Nakoľko budú relevantné všetky rady, tipy, hodnotenia tých, ktorí nenosia Vaše topánky?
🌹A čo Vám prinesie zamýšľanie sa nad životmi iných a škatuľkovanie?
🌹Aký život budete žiť potom?

Keď ochoriete na dlhšiu dobu, tak len jedna z týchto otázok získa na skutočnej hodnote. Prvá. Ostatné zmiznú z Vášho zorného poľa, pretože ten zvyšok Vás prestane zaujímať. Úplne. Život sa scvrkne do jedného bodu. Pre zdravie urobíte všetko. Vtedy si uvedomíte, nakoľko ste vyrovnaní so smrťou, čo Vám spôsobuje psychickú bolesť, že máte strach z dlhodobých následkov. Trpíte.

Neskôr sa objaví potlačená chuť žiť a radovať sa. Zo seba. So sebou. Pri dverách. Na lôžku. V kúpeľni. Radovať sa. Tešiť. Ľúbiť každý nový plnohodnotný nádych a spev škovránka, slávika, ej, to je len vtedy dobrá muzika. Zvyšok sa sám odošle do prdele. Na ničom inom nezáleží. Na nikom inom nezáleží. Nič nemá zmysel. Nič nemá význam.

A vtedy sa to stane. Prebudí sa fénix a všetko minulé zhorí na popol. To, čo Vám predtým vadilo, už nebude. To, čo Vám nevadilo, začne. Všetko, čo nebude mať hodnotu takú silnú ako je hodnota Vášho života pre Vás, nebude už mať v ňom svoje miesto. Všetok slabý odvar zmizne a Vám neostane nič iné, len sa smiať. Popadať sa za brucho a smiať sa z toho, ako ste naivne verili a mysleli si, že to či ono tvorí Váš život, jeho podstatu. Že je niečo väčšie, lepšie, silnejšie ako život sám. Že je niečo viac ako totálne splynutie so životom.

Len skúsenosť môže spôsobiť, že človek spozná úplnú ničotu toho všetkého.

Akonáhle pochopíte, čo je život, precitne vo Vašom bytí krása. Všetko božsky zažiari. Každý kameň je kázanie. Každé ticho je piesňou. Človek má pocit, že je v neustálom požehnaní.

Sedím obkročmo na svojom býkovi a pozorujem oblaky na nebi. Idem ďalej a ďalej, nenechám sa nikým zastaviť. Rieky pokojne tečú a kvety sú červené. Vždy to tak bolo.