Kategória: ZNOVUZRODENIE

Publikované

CHOROBA PRINÁŠA VNÚTORNÝ ZMIER

V prítmí stromu schladím svoju hlavu. Len listy bezcieľne ševelia v rozvážnom rytme ticha. Všetko nepozvané, čo ma vytrhne z bežnej každodennosti, ma v skutočnosti spojí viac so sebou, svojím vnútorným vedením, majstrom properom.

Naposledy to bola choroba, ktorá mi poskytla vzácny priestor spočinutia vo vlastnom lone. Kedysi som chcela byť rovnako odovzdaná v lone matky, ktoré však bolo vždy len mojím lonom, ale ja som to nevedela. Dlho som sa v tom lone zmietala a bránila sa pobytu v ňom, nedokázala sa oddať, preto mi choroby aj muži ubližovali miesto toho, aby ma pozdvihovali.

Keď sa vzdialim od pravej mňa, vráti ma späť.

Choroba je učiteľka, matka, priateľka, ktorú som si sama prizvala na pomoc. Volá ma domov, lebo už je veľa hodín. Uveleb sa v sebe, buď (so) sebou. Miluj sa nenásilne. A od seba vychádzaj smerom von, nie naopak.

Pochopila som svoj vzťah s chorobou, je taký istý, aký mám sama so sebou. Môžem ju nenávidieť, odháňať, čo najskôr sa jej chcieť zbaviť, alebo s ňou len tak byť, ako na rande s príťažlivou bytosťou. A to je všetko. Nechcela viac, len prejav uznania, pokory a prijatia.

Oslovila som ju menom, ocenila bolestivý pokoj, ktorým ma hladila, prišla ma vyslobodiť a poláskať.

Som tvorca tohto všetkého. Prístup a vzťah k druhému je len vizitkou môjho vzťahu k samej sebe. Môj vzťah k sebe ukazuje vzťah ku všetkému ostatnému, lebo nik iný tu aj tak nie je, len ja. Ako to teda bude? Závisí odo mňa.

Taká jedinečná si… Valery, chorôbka moja:)

#spiš #raj #rebirth #love

Publikované

JA

Jeden starý perzský príbeh rozpráva o mudrcovi, ktorý príde k nebeskej bráne a odhodlane na ňu zabúcha.

Zvnútra sa ozve hlas Boží: „Kto je tam?” Mudrc na to odpovie: „To som ja.” Hlas odvetí: „V tomto dome nie je pre nás oboch dostatok miesta.“

Mudrc teda odíde a celé roky hĺba nad odpoveďou. Keď sa k bráne vráti druhýkrát, znovu zvolá: „To som ja.” Dvere sú však stále zatvorené.

O niekoľko rokov neskôr sa vráti tretí raz. Po zaklopaní sa hlas znovu opýta: „Kto je tam?“ Mudrc na to konečne odpovie: „Predsa ty sám!“ a dvere sa otvoria.

#infinity #absolute #pure #oneness #godhead #divinity #present #unlimited

Publikované

MALÁ MORSKÁ PANNA

Stúpa hore k hladine. Hladina sa rozvlní, keď sa vynorí, aby vyšplhala na skalisko. Voda jej steká z vlasov a ramien. Švihne chvostom a zanecháva za sebou žiarivú vodnú triešť. Kvapky vody sa vo vzduchu zaligocú ako diamanty, než zmiznú pod hladinou.

Leží na brehu bez pohnutia a so zatajeným dychom, dokým si nie je istá, že ju nikto nesleduje. Kto by ju tak sledoval? Ostatní majú oči len pre svet dole pod vlnami, na nič iné nemyslia, nič iné nevnímajú. Napriek tomu čaká. Chce mať istotu, že je tu sama. Už ich má dosť, nebaví ju žiť len nekonečným tancom mora.

Vlny, ktoré svojím vynorením vyvolala, už sa utíšili a vodná hladina je znova ako zrkadlo. Modrosť neba sa zrkadlí v modrej vode a obe farby sa násobia svojím spojením. Na okamih sa zamyslí a zasníva. Prvýkrát zbadá svoj vlastný obraz. Prekvapí ju jej vlastná krása, okúzľuje ju nie z márnivosti, ale ako nový objav.

Zahľadí sa do odrazu svojich očí, ktoré pripomínajú vltavíny. Vztiahne ruku, aby sa dotkla bytosti, ktorá na ňu hľadí z vodnej hladiny. Zľakne sa, keď siahne do vody a jej obraz sa rozvlní a zmizne.

V ľaku si uvedomí, že tu nie je tak sama, ako si pôvodne myslela. Obyvatelia mora ju síce nechali na pokoji, vzdušné bytosti sa však medzitým prikradli celkom blízko k nej a sledovali ju s posmešným záujmom. Odrazu cíti, ako ju vzduch chladí na schnúcej koži, a zatúži po chlácholivej náruči mora a spriaznených tvorov.

V istom období prestala vnímať čokoľvek vôkol seba a svet jej pripadal šedivý a nezaujímavý. Až keď sa jej podarilo odtrhnúť zrak od vlastného obrazu, zistila, že vonkajší svet jej má čo ponúknuť.

#the #little #mermaid #story

Publikované

ODVAHA MILOVAŤ TRIEZVO

Musíš byť nahý a prázdny, aby som sa mohla priblížiť. Všetko v tebe a z teba zomrie tak kruto, až budeš prahnúť po znovuzrodení.

Podmienil si lásku. Chváliš a miluješ to, čo spĺňa tvoje predstavy a naplní očakávania. Chceš ohňostroj, ale sám ponúkaš prskavku. Je to opakujúci sa proces, v sparnom lete trblietajúca sa projekcia, slastná ilúzia imaginárnych slov i mätúcich kriviek môjho tela, hra s jazykom, ktorým ti pomaly kreslím polmesiačiky na šedú kôru mozgovú, aby čo? Zružovela?

Milovať predstavu je ako utopiť vzkriesenie v porne. Raketa s presne cielenou intenzitou vystrelí vzhůru k lepším zajtrajškom, ale zrúti sa pár sekúnd po štarte. Sklamanie.

Ako skutočne by si dokázal mať rád, keby si sa nebičoval nenaplnenými potrebami a jednoducho otvoril svoje srdce? Neresuscitoval minulosť, tým ju len znásilňuješ a nič nové, iné, svieže, nemá chuť k tebe prísť. Máš na viac, než len cúvať. Nie je to o schopnosti či kondícii, je to otázka dovolenia si. Prevziať zodpovednosť za konanie, ktoré si zvolíš.

Samotná motivácia k činom a voľbám roztáča tvoje koleso opakujúcich sa situácií a vracajú sa ti rovnaké pocity, ľudia, deje, ako bumerang. Čin zo strachu opäť generuje len strach a vystaví ťa tej istej konfrontácii ako už toľkokrát predtým. Nie je lepšie to konečne urobiť úprimne? Karma predsa vracia príležitosť pre pravdu. Tak tú možnosť využi.

Byť bdelý vo svojich voľbách a každú pred jej zahájením podrobiť krátkej introspekcii prináša uistenie, že sa znova nezamotáš do osídiel strachu. Budúcnosť si tvoríš teraz. Svojimi rozhodnutiami. Všetko sa ti potom zhmotní na striebornom podnose a zatancuje strastiplný čardáš alebo veľkorysú polku.

Bez výhovoriek a slobodne sa oddať koncu prináša hlbokú úctu k prežitému príbehu. Pár totálnych chvíľ voľného pádu do prázdna ťa nakoniec podrží pri živote dlhšie ako mŕtve prešľapovanie na mieste. Ak sa nechceš opito potácať vo svojej nekonečnej slučke, tak skoč a uvidíš.

Pokiaľ kompletne a s rešpektom ukončím celý cyklus životnosti vecí, vzťahov aj situácií, už sa do nich viac nemusím ponárať. Vďaka tomu si teraz môžem vystavať nový začiatok. Na pevnejších základoch.

#mala #velka #dievca #zena