Kategória: ZNOVUZRODENIE

Tie najdôležitejšie momenty v mojom živote boli zároveň tie najťažšie. Dôležitým míľnikom nebolo len prežiť ich, ale prijať tú bolesť, neodvracať pred ňou zrak a nevytláčať ju zo seba. Naučila som sa, že keď bolesť prijmeš, tak nezmizne. Ostane s tebou, ale prestane byť tvojím nepriateľom. Stane sa súčasťou tvojho príbehu a pripomienkou sily, ktorú si v sebe objavil/a.

V epicentre bolesti sa zdá byť všetko neznesiteľné. No práve tam sa začína proces, ktorý posilňuje ducha. Časom prichádza hlbšie pochopenie seba, schopnosť ísť ďalej a vnímať život intenzívnejšie, so všetkými jeho odtieňmi. Bolesť nás nezastaví, ak ju necháme byť našou sprievodkyňou.

„Je dôležité, aby sme boli ochotní integrovať do seba pravdu o našej bezmocnosti a krehkosti.” Iba keď si dovolíme pozrieť sa do očí našim najzraniteľnejším stránkam, môžeme pochopiť, že sila nespočíva v ich popieraní, ale v schopnosti ich prijať a niesť. Nemusí to byť heroická sila. Niekedy stačí nechať bolesť sebou prejsť, bez odporu.

Nedávno som to prežila. Nechala som emóciu, aby mnou prešla – bez toho, aby som ju popierala a nechala sa ňou ovládať. Nekonala som jej prostredníctvom, nesnažila som sa niečo zachrániť či potlačiť. Bola tam, v úzkosti, slzách, v tme, no zároveň bola ku mne zhovievavá. Len kompletne prešla mojím telom. Zanechala vo mne pocit, že v tej zraniteľnosti je hĺbka. A že práve cez bolesť dokážem precítiť krásu života i keď je tak nevyspytateľný.

Určité momenty prinášajú srdcervúci pocit, že sa už nikdy nebudeš cítiť dobre. A predsa, mesiace plynú a tá bolesť postupne stratí svoju váhu. Život sa okolo nej preformuje, prijme ju, a práve ona ti nakoniec dá možnosť znovu vstať. Vyjsť von, ukázať sa svetu – jednoducho žiť. Skús brať veci tak, ako prichádzajú a odchádzajú. Neanalyzuj ich. Ako keď z okna pozoruješ život na ulici. Neznamená to, že si plochý alebo ľahostajná. Cítiš. Len sa kukáš na film svojho života s popcornom v ruke a chutí ti.

Zmena bolí. Ale zmena je život. A keď sa naučíme prijať všetky jeho stránky – vrátane našej krehkosti a bezmocnosti v istých nečakaných momentoch – nájdeme v nej krásu a hĺbku, ktorú sme si predtým nedokázali pripustiť. 

Aj lev si občas potrebuje oddýchnuť a premeniť sa na pudlíka:)

Jedného dňa prídeš na to, že šťastie nikdy nebolo o tvojej práci, dosiahnutých tituloch alebo vzťahu. Šťastie nikdy nebolo ukryté v šľapajach tých, ktorí kráčali pred Tebou, nikdy nebolo o tom byť ako ostatní.

Jedného dňa to uvidíš, že šťastie bolo vždy o objavovaní, nádeji, počúvaní svojho srdca a jeho nasledovaní, kamkoľvek sa rozhodne ísť.

Šťastie bolo vždy o láskavosti k sebe, vždy to bolo o objatí človeka, ktorým si sa postupne stával.

Jedného dňa to pochopíš.

Že šťastie bolo vždy o učení sa, ako žiť sám so sebou, že Tvoje šťastie nikdy nebolo v rukách iných ľudí. Vždy to bolo o Tebe.

Len o Tebe.

A zmenu máme chemicky zakódovanú v tele.
Jedinou konštantou v chemickej reakcii je zmena. Nepredvídateľnosť. Našou prácou nie je sa vyhnúť prekvapeniu. To je mimo našu moc. Takže nám ostáva jediné. Poddať sa tomu. Musíme sa zmieriť s nevyhnutnosťou zmien. V sebe samých i našej situácii.

Alebo ako vravím ja: hrám s rozdanými kartami a tvárim sa, že presne také som chcela:) Aj keď si pri hre vyberieš Čierneho Petra, neostane Ti iné, len zahrať to s chladnou hlavou. Ďalšie kolo môže skončiť úplne inak. Časom prídeme na to, že Čierny Peter má svoj zmysel v našom príbehu a netreba sa mu brániť. Tak je to vždy, až ďalšia strana knihy ukáže prečo.

Vždy hovorím ÁNO prítomnému okamihu, pretože je márne vytvárať vnútorný odpor voči tomu, čo už je. Je to zbytočné stavať sa proti samotnému životu, ktorý sa deje len tu a teraz. Nie je žiadna minulosť ani budúcnosť. Odovzdaj sa tomu, čo je, povedz životu „áno“ – a uvidíš, ako zrazu začne pre Teba a nie proti Tebe pracovať.

Prítomný okamih nie je niekoľkohodinové obdivovanie motýľov na lúke, ale je to súhlas so všetkým, čo sa deje, v tom aktuálnom čase, teraz, tak, ako to je, bez potreby meniť to. Keď si zažiješ ten súhlas, tak už sa Ti potom nechce nesúhlasiť. Lebo sa Ti nechce viac bojovať s veternými mlynmi. A o tom to je, tam Ťa to volá. Odovzdať sa tomu. Čím viac budeš tomu vzdorovať, tým to bude horšie. Ako muška, ktorú splachuješ do záchoda. Uvoľni sa v tom a prejdi tým potrubím s väčšou ľahkosťou. Čo iné Ti ostáva?

Všetko, čo sa Ti deje, je iba možnosť v tom dni, nemusí byť zapríčinená. Toto sa mi deje preto, lebo… Jednoducho sa to deje. To je možná potencionalita v Tvojom príbehu daná. Jedna z kapitol alebo podkapitol, keď chceš:) No, a tam potom prichádza tá úľava a kľud. Lebo Ti je vlastne všetko už jedno. Nie v odpore, ako rezignácia, ale v odovzdaní, ako oslobodzujúce uvoľnenie. Prijatie. Nech sa deje, čo sa chce;) Aj to dobré, aj to zlé. Ja to viac nehodnotím. Nechce sa mi.

Tým som sa dostala do bodu, že ten život si môžem užiť, vychutnať, byť kým chcem, v akomkoľvek prevedení, lebo všetko už je napísané a môj príbeh len odžívam postupne. Keby si už teraz videl/a svoj koniec, ver mi, žeby si sa týmito taľafatkami nezaoberal/a. Je to dobré, ako to je, je to Tvoja storka. Hraj s kartami, ktoré máš. Aký význam života by bol v tom, keby sme mali všetci všetko rovnako nalinkované? Život je rozmanitý naschvál. Baví ho to takto.

Ty si Boh/Bohyňa tohto príbehu. Cez Teba je tento svet tvorený, tak, ako ho vnímaš, taký je. Skrze Teba je svet žitý. Keď zavrieš oči, skončí aj on.

Niekedy si myslíme, že vieme, čo chceme, ale iba sa otáčame chrbtom k tomu, čo nechceme. Je jedno, ako veľmi sa bránime, život nám aj tak dodá presne to, čo potrebujeme. A nám neostane nič iné, iba prijať všetko, čo prináša. A až vtedy sa môžu začať diať zmeny. Ale to nám je už väčšinou jedno.