Bežne máme tendenciu emóciám sa vyhýbať. Rovnako ako studenej sprche (po ktorej sa však cítime znovuzrodení). Sú nám nepríjemné, nepraktické a vraj „nepatričné“. Tak nejako sme boli celý život vedení k tomu, že silné emócie sú problém. Niečo, čo treba vyriešiť, potlačiť, transformovať alebo ideálne sa ich úplne zbaviť.
Naši rodičia či starí rodičia sa s emóciami veľmi nepárali. Nehovorilo sa o nich, neprejavovali sa. Považovali sa za znak slabosti či nižšej inteligencie. A tak ich radšej dusili pred svetom aj pred sebou samými.
My sme už o čosi ďalej. Učíme sa emócie cítiť. Priznať ich, pomenovať, lokalizovať v tele. Spájať ich s fyzickými príznakmi, priznať si, že nás niečo bolí a nebáť sa to povedať nahlas.
Ale tým to nekončí.
Ďalší krok je prestať sa s emóciami stotožňovať. Neznamená to ignorovať ich. Znamená to uvedomiť si, že nie všetko, čo cítiš, patrí skutočne tebe.
Niektoré emócie sú tak silné, že už na prvý dotyk cítiš, že nie sú tvoje. A často ani nie sú. Nesieš si ich ako batožinu z generácií pred tebou. Si možno prvý, kto tú vlnu nepohodlia a bolesti nepohltí, ale vedome ňou prejde. Necháš ju prejsť telom. Uvoľniť sa. Rozplynúť.
A práve v tom spočíva sloboda.
Keď prestaneš bojovať, keď sa staneš pozorovateľom namiesto hlavného herca, začne sa niečo meniť. Emócie ostanú, veď je s nimi sranda, ale prežívanie sa upokojí. Prestane byť ovládané starými vzorcami. Nervový systém si začne vydychovať.
A zrazu cítiš, že všetko je presne také, aké má byť.
Myslenie už netlačí dopredu. Tvoje neoblomné JA, ktoré vždy všetko riešilo, komentovalo, kontrolovalo, sa akoby trochu stiahne. Zrazu tu nie si ty vs. zložitý svet. Zostane len priestor. A v ňom sa dejú veci. Bez potreby ich meniť, opravovať, hodnotiť.
Nie že by myseľ úplne zmizla, občas ti stále podsunie nejaký nostalgický filter alebo rodinný komentár. Ale už to nie si ty. Už sa s tým nepotrebuješ stotožniť.
A to je nový rozmer života.
Nie ezoterický ani príliš komplikovaný.
Skôr jednoduchý, tichý, ale o to pravdivejší.
Veci sa dejú.
Ty ich vnímaš.
Ale zrazu – inak.
A pritom si tie emócie vychutnávaš bez stotožňovania sa s nimi🥰