„Nemôžem nikoho milovať, kým sa úplne nevyliečim.“
„Ešte nie som kompletný/á, lebo toto, hento, tamto.“
„Neviem si predstaviť, že by ma niekto v tejto podobe chcel.“
Uzdravovanie nie je cieľová stanica a až keď ju dosiahnem, potom môže prísť láska. Vo sfére osobnosti nie je nič definitívne, preto je čakanie na Godota len ilúziou. Nikde nemám zaručené, že až keď budem dokonalý/á, tak potom sa to stane. Čo ak sa k tej dokonalosti nikdy nedopracujem, lebo to nie je možné?
Liečenie sa deje v láske. Deje sa cez lásku. Uzdravujeme sa, keď si dovolíme byť v prítomnosti ľudí, pri ktorých je bezpečné byť zraniteľní, ktorí zostávajú, aj keď sa ešte len učíme veriť.
Práve oni nám pripomínajú, že lásku si nezaslúžime až potom, keď budeme v poriadku, ale aj teraz, uprostred procesu.
A to môže byť pre nás úplne nový, oslobodzujúci a radostný zážitok.
Môžeme sa trochu aj poradovať, nie len furt makať a všetko si podmieňovať☺️
Láska má rôzne podoby. Skúsme ju dnes uvidieť okolo nás.
pozn.: Stála som na kopci s najkrajším výhľadom a vtedy spustila Celine Dion svoju Ave Mariu. Prenádherný pocit🫶