Vedomie samo osebe nič nepotrebuje. Nepotrebuje sa vyvíjať, zakúšať či dokazovať. To, čo sa deje, sa jednoducho deje – ako rieka, ktorá tečie, alebo slnko, ktoré svieti. Bez príčiny, túžby či úmyslu. Proste život.
Tvoja bolesť tu prvotne nie je preto, aby si ju uzdravila, ale aby si ju cítila. Aby si ju prijala, niesla, pochopila. Aby si jej dovolila byť.
Naši predkovia prežili hlboké rany, nie preto, aby sme ich vymazali, ale aby sme sa z nich poučili a rástli. Ich bolesť je našou alchýmiou, ich zápasy našimi lekciami.
Možno uzdravovanie nie je o tom, že sa opravujeme. Možno je len o tom, že jednoducho žijeme.
Keď sa zdá, že život je neznesiteľný, zostaneš s tým.
Keď chaos vyzerá nekonečný, predýchaš ho.
Keď príde radosť, naplno ju precítiš.
Uzdravovanie nie je cieľ. Nie je to bod, do ktorého dorazíš. Je to neustály proces rozvíjania sa, pretvárania, prijímania.
Čo ak namiesto toho, aby si sa stále snažila svoju traumu „opraviť“, dovolíš jej, aby ťa premenila?
Dovoľ jej vytvoriť umenie z tvojho života.
Dovoľ jej prehĺbiť tvoje vzťahy.
Dovoľ jej otvoriť ťa tvojej najautentickejšej podstate.
Tvoja bolesť tu nie je preto, aby ťa spútala. Je tu preto, aby ťa zmenila.
Áno, trauma je skutočná. Zanecháva svoje odtlačky na tvojej duši, tele, každodennom bytí. Ale čo ak príbeh, ktorý ti predali – táto neustála posadnutosť „uzdravením“, „opravením“ a „stávaním sa celistvou“ – nie je jedinou cestou vpred?
Pomysli na Fridu Kahlo – jej bolesť sa stala jej umením, jej rebéliou, jej hlasom. Nečakala, kým bude „vyliečená“, aby mohla tvoriť. Rany sa stali jej múdrosťou.
Tvoje emócie, skúsenosti, tvoje telo, nie sú problém, ktorý treba vyriešiť. Sú chrámom, v ktorom sa odohráva tvoj príbeh.
V tebe pulzuje energia tvojich predkov, ich víťazstvá, chyby, ponaučenia. V tebe je nekonečná sila vesmíru – neskrotná, tvorivá, nezničiteľná.
Takže namiesto toho, aby si sa stále hnala za „uzdravením“, skús toto:
• Posaď sa so svojimi emóciami. Nechaj ich k sebe prehovoriť. Skús sa spojiť so svojím telom cez dych, jemný pohyb alebo len uvedomenie si: „Som tu, dýcham, mám hodnotu.“
• Zapisuj si svoje myšlienky – surové, neprefiltrované. Hľadaj v nich vzorce.
• Medituj, prechádzaj sa, seď v tichu – nie preto, aby si sa „napravila“, ale aby si sa precítila.
• Tvor – báseň, obraz, jedlo. Premieňaj bolesť na niečo krásne.
Premena neznamená vymazanie bolesti. Znamená dovoliť jej rozkvitnúť do niečoho hlbokého, skutočného a živého🌷
Pred bolesťou sa nedá ujsť. Musíš tým ohňom prejsť. Môže to byť dlhá cesta. Môže byť smutná. Ale na jej konci nebudeš tou istou osobou, ktorá do nej vstúpila.