Nemôžeš stratiť niekoho, kto ti naozaj patril.
Ak niekto odíde z tvojho života pre odsúdenie, nepochopenie, zradu či rozdielny postoj, pravdepodobne nikdy naozaj nekráčal po tvojom boku, iba to tak chvíľu vyzeralo.
Často sú to len strety myšlienok, očakávaní a nefunkčných programov, ktoré sa potrebovali ukázať, aby si cez ne prišiel/a bližšie k sebe.
Niektorí ľudia sú tak silno pripútaní k svojim názorom, pravdám a identitám, že si mýlia formu s podstatou.
A keď narušíš ich istotu, ideš z kola von.
Už pre nich nie si bezpečný/á.
A tak odchádzajú.
Ak ťa to ešte bolí, to je skvelá správa.
Je to znak, že sa uvoľňuje pripútanosť.
Že sa niečo staré rozpadá, aby sa mohlo objaviť to skutočné. V tebe.
Ak ti to už je jedno, vieš, že ešte mnohokrát budeš zrkadlom, ktoré iných vyruší.
A nie všetci to zvládnu.
Ale aj to je v poriadku.
Každý, kto ťa opustí, ti vlastne pomáha oslobodiť sa.
Od ľudí, názorov, predstáv aj podôb lásky, ktoré sú len zaprášenými kulisami.
Dokým ja zapredávam seba, aby mi ten druhý vyhovel, nie som skutočne vyrovnaná so svojím životom. Ešte manipulujem, vzpieram sa a neprijímam. Akonáhle bez strachu vyslovím, čo je prirodzené mne, a ten druhý to odmietne, tak to nikdy nebolo moje. To jeho nechávam jemu. To svoje si beriem a pokračujem s batôžkom v ceste.
Pretože pravá láska nezmizne, keď jej ostrým nechtíkom zaklopkáš na nezahojenú ranku.
Tá ťa podrží aj pri tvojich zmenách a raste.
Nie si stĺp, o ktorý sa raz začas niekto oprie.
Tí, ktorí do tvojho života naozaj patria, ťa pochopia jasne. Budú ťa počuť nahlas a zreteľne. Bez nedorozumení a domýšľania.
Ak nič nie je isté, tak potom je všetko možné!🙌
#klop #klop
