🌿Nie vždy naplním všetko v živote plnohodnotným zmyslom.
Nemusí v tom zakaždým byť vyšší význam. Niekedy neuvidím nič, len obyčajnosť v obyčajnosti.
Nemusím sa hnať za senzáciami. Môžem reagovať z bolesti a nebyť 🌜osvietená🌛. Časom aj tak príde uvoľnenie. Integrácia nie je rýchly proces. Je to dozrievanie. A aj to, že si priznám “nič nevidím”, je múdrosť.
🌿Nie všetko, čo je „zdravé“, mi naozaj slúži. Moje telo sa mení. Potrebuje každý deň hovoriť inou rečou. Zdravý návyk sa môže zmeniť na nový spôsob vyvíjania tlaku. Dnes sa pýtam: Čo mi teraz dáva silu? Nie: Čo by som mala robiť, aby som bola „tá správna“?
🌿Zmysel nie je môj cieľ. Je to istá prax. Hľadala som ho všade možne aj nemožne, ale zmysel sa tvorí z každodennosti, z toho, ako sa pozerám na to, čo je teraz.
🌿Liečenie neprichádza ako blesk z jasného neba.
Nečakaj zázrak.
Lebo liečenie je tiché a premenlivé.
Drobné, opakované pohyby. Tisíce pohľadov, dotykov, nádychov.
A zrazu… zapadne to. Na chvíľku. Potešíš sa. A potom sa cyklus zopakuje znova. Preto sa naň netreba upínať.
🌿Nie som projekt na opravu.
Prestala som sa na seba pozerať ako na súbor častíc.
Nie som telo a duša a emócia a myseľ.
Som jeden celok.
A zodpovednosť k sebe nie je nôž na krku.
Je to láskavý prístup:
„Chcem sa cítiť dobre. A keď nie, tak to môžem skúsiť inak.“
🌿Rast nie je len plnou parou vpred.
Nie som raketa.
Som rieka. Niekedy sa vraciam, krútim, zastavím. Ale aj keď som znova na tom istom mieste, tak nemôžem byť tá istá.
O kúsok väčšia. O štipku mäkšia.
A to stačí.
🌿Nehľadám trvalý stav bytia. Žijem ho.
Ten stav, o ktorom som si myslela, že raz príde ako osvietenie, tu bol so mnou celý čas. Volá sa: tu a teraz. Netreba, aby všetko bolo dokonalé, svetlé alebo hlboké.
Stačí, že som v tom ponorená celá až po nos.
Bez tlaku. Bez hry. Bez túžob.
Len tak. A to je úplne najviac.
✨Možno sme sem neprišli, aby sme sa radikálne zmenili. Možno sme tu preto, aby sme sa dovolili cítiť. A v tom našom (po)cite je ukryté uzdravenie, pokoj a nakoniec aj ten zmysel.