❋ Zohne sa, aby odtrhla jeden kvet. Fúkne, a pošle tak semienka na ich púť. Je to koniec kvetiny, ktorá doposiaľ kvitla tak krehkou nadpozemskou krásou, ale zároveň začiatok nového rastu.
❋ Semienka víria v divokom vetre – vydané na milosť a nemilosť fyzikálnym zákonom, ale ich let má svoj účel daný prírodou. Je im dané letieť do ďaleka a potom pristáť, zakoreniť a vyrásť v novú kvetinu.
❋ Jar predstavuje začiatok dlhej cesty k cieľu. Veľká úloha, ku ktorej si sa zaviazala, speje k svojmu splneniu vďaka nádeji a zotrvačnej sile.
❋ A až všetkým prejdeš, potom nevyhnutne nastane čas k spätnému chodu tvojej pozornosti, do svojho vnútra, do Zdroja, do seba, k sebe, k svojmu najväčšiemu pokladu a splnenému prianiu. Potom všetko ostatné si budeš užívať zo svojho domova a nič neotrasie tvojím trvalým stavom pokoja, ktorý ti domov ponúka. Potom pojmy ako je istota, bezpečie a Láska získajú pre Teba iný význam.
Uvedomili ste si niekedy, ako spievajú vtáčiky? Že ich ani nie je vidieť? Vysoko v stromoch s ľahkosťou vyludzujú zvuky, ktoré nesú melódiu zdieľanej radosti. Tá nemusí byť excentrická. Dokonca ani viditeľná. Robia to stále. V lese i na streche činžiaku. V Petržalke aj Bardejove. Bez ohľadu na počasie, ročné obdobie, časť dňa či citové rozpoloženie. Možno to ani nie je radosť, len prirodzený stav ich bytia, ktorý ju evokuje. Proste spievajú. Aj ja som taký jemný vtáčik a zaspievam vám rada, kým sa deň strieda s nocou, len ma možno nie vždy zhliadnete očami:)
