je lotosový kvet. Keď je jej najhoršie, pevne ju drž. Objím ju akoby si v náruči držal tisíce pestrých motýľov.
Dovoľ si byť milovaná, nie v utrpení a boji, nie ako chúďatko, ktoré sa z osamelosti rúti do dusivých náručí ani ako levica, čo všetko zvládne sama a nikoho nepotrebuje. Ale ako ty. Žena. Premenlivá bytosť. Svoja najlepšia priateľka s vankúšikom miesto bruška, kde si rada hlavu skloní unavená dušička. Ty, ktorá je aj drzá piraňa, aj namydlený blesk, aj očarujúca víla, ale občas nie je nič. Práve ona je pre lásku stvorená.
Postav sa dnes pred zrkadlo a či už v šťastnom opálenom tele žiariš alebo si rozbitá na márne kúsky, ktoré Ťa po nociach pichajú do zadku, prizri sa bližšie a nájdi tú iskru v oku. Isto tam je. Toto všetko si ty. Žiadny fejk. Len pravda, ktorá sa pred Tebou mihne. A dodá Ti guráž.
Trochu sme sa zbláznili s tým, aké musíme byť perfektné, mať všetko zvládnuté bez najmenšieho zaváhania. Láskavé, inšpiratívne, nebojácne, vrúcne, prijímajúce, silné, starostlivé, vysmiate, pracovité a plne funkčné. Samy sme v tom uväznené. Dokonalým obrazom potláčame vlastnú prirodzenosť a vytvárame napätie vyvolávajúce stresovú reakciu dať sa okamžite “do poriadku”. Keď sa cítime zle. Keď veci nejdú ľahko. Rýchlo sa daj dokopy a potom príď, keď budeš ok.
Dlhodobé “opravovanie” seba na prijateľnú verziu prináša len zatrpknutosť, frustráciu, sklamanie a zdravotné problémy, z ktorých vyhrabať sa býva ešte náročnejšie, a tak stále nie sme “v poriadku”. Začíname sa porovnávať, pociťujeme skrytú nenávisť, trestáme sa nezdravými vzťahmi a jedlom, sme apatické, bez energie, lebo veď nič nemá zmysel a ja si aj tak nič dobré nezaslúžim, mne je na tomto smetisku vlastne celkom fajn.
Zdieľajme, čo nás trápi a raní. Hovorme o tom. Neporovnávajme sa, ale podporme v sebe to nevidené. Napravme si navzájom korunku. Čo sa jednej podarí zvládnuť, druhá akoby našla. Vyšľapme si chodníček a tešme sa z malých krokov na ceste k sebaprijatiu. Áno, občas je to masaker, hrozný nápor, niet z čoho načerpať chuť pokračovať. Aj to je súčasťou. Obklopujme sa preto ľuďmi, ktorí nám pomôžu a neprehlbujú, ale skôr zaceľujú naše zranenia.
Cesta nie je priama; je to špirála. Neustále sa vraciaš k veciam, o ktorých si si myslela, že im rozumieš, a vidíš hlbšie pravdy.
Každá žena je hodná sladkého bozku na dobrú noc😘
#cyklicka #zena
📷Fotky sú z úžasných kúpeľov Lúčky, kde sme si ako ženy svojou stratou a bolesťou o čosi bližšie. Ženy, sme jeden tím!
🎥Pusť si videjko. Zvon ohlasuje Tvoj nový začiatok.