Vzájomne sa nevyberáme náhodne. Stretávame len tých, ktorí už existujú v našom podvedomí.
Vieš, čakal by si, že vyslovíš pár viet a otázky budú zodpovedané. Ale takto to nefunguje. Odpoveď, ktorá sa od Teba očakáva, nie je intelektuálna, nedá sa vysloviť, odpoveďou je celý tvoj život. Na otázky po zmysle tohto všetkého odpovedáš gestom, ktorým ponúkneš pomocnú ruku. Odpovedáš úsilím v štúdiu, zodpovednosťou v práci, starostlivou činnosťou. Odpoveďou na zmysel života je to, ako život prežiješ. Odpoveďou je melódia, ktorú si na varhany svojho života celú dobu hral.
Až tú melódiu začujem, možno mi bude ľúto, že celú dobu znela len Pec nám spadla, Prší, prší a iné odrhovačky. Stále dookola to isté. Len preto, že to bolo pohodlné, len preto, že noty ku mne prišli od druhých…
Všetko, čo k životu potrebujem, je moja duša. Tou počujem a vidím pravdu. Niekedy strach neustúpi a budeme to musieť urobiť za jeho doprovodu.
Môj život, chvíľka je, sekunda pominuteľná, ktorá mi uniká a mizne ako sen. Na lásku k tebe mi, jak iste vieš, ostáva len dnešný deň.
Aká je teraz moja melódia? Podľa koho nôt hrám?