Život v rytme vodnej hladiny. Kde žblnk, tam žblnk. Oslobodenie je ako zamilovať sa do ničoho. Keď sa s tebou baví ticho, nie je potrebné nič počuť ani zapisovať si. Necháš sa uniesť zlodejom času. Do krajiny zázrakov, trebárs. Čo ti (ne)patrí, nemôžeš stratiť. Nemá ti ČO ujsť. Tak sa netráp viac, čo s tým.
Nespokojnosť nás učí oslobodiť sa od potreby vedieť, ktorá verzia je tá pravá. Pravdou je, že nie je žiadna jediná správna odpoveď na situáciu, ktorou sa trápiš. A v skutočnosti nevieš nič. Nie v oblasti faktov, tie máš zmáknuté, ale na mimozmyslovej úrovni. V neuchopiteľne bublajúcom dianí pod povrchom.
Vysvetlenie je len potrava pre myseľ, hra so slovami, snaha niečo pomenovať a mať to pod kontrolou. Na jednej strane je zdravé prebudiť sa z ilúzie a prestať veriť rozprávkam. Na druhej je zbytočné čakať na definitívne uspokojenie, na pocit, že je všetko vyriešené, že celá bytosť je konečne pokojná a hotová. Ďalšia úloha splnená:)
Nič nie je hotové. Život sa deje sám.
A je úľavou dovoliť mu diať sa tak, ako chce.
Aj zmätok patrí k tomu.
Nie je chybou v systéme.
Je súčasťou vnímania.
Len nie je taký príjemný ako zdanlivý poriadok, ktorý si myslíš, že raz nastane.
A tak si dnes s láskou povedz… no a čo.
