Opustená dcéra je magnet na nedostupných mužov🍂

Mal byť prvým mužom jej života.
Tým, ktorý ju uistí, že je pre neho všetkým.
No nebol. A ona to po zvyšok života cíti ako odmietnutie, ktoré sa z času na čas ozve v každom vzťahu, v každej neistote, v zimomriavkach pri neodoslanej správe.

Prejavy komplexu neprítomného otca sú:
• absencia pocitu vlastnej hodnoty
• idealizácia mužov
• závislosť na prejavoch záujmu

Pred rokmi som si konečne povedala: „Prestaň toľko premýšľať, prestaň si vytvárať príbehy a vezmi si späť svoju energiu!“

Vtedy som pochopila, že som uviazla v starom vzorci z nenaplneného vzťahu s otcom.
Snažila som sa pochopiť správanie tých, ktorí pre mňa nevedeli byť prítomní.
Pravdou je, že takých ľudí nikdy nepochopíš, lebo to nedovolia.
A čím viac sa o to snažíš, tým viac sa topíš.

Analyzujeme, aby sme získali kontrolu.
Aby sme pochopili odmietnutie, aby sme mu dali význam a dôvod.
Lenže tým ho držíme pri živote.
A seba zasekávame v minulosti.

Miesto „charizmy“ a „prečo Ferko stále nič“ by sme si mali viac všímať psychickú zrelosť a emočnú inteligenciu.
Nie pretože je to teraz v móde, ale ako základ dôstojných vzťahov. Začať však musíme od seba.

Neoslabuj sa zbytočne analyzovaním niekoho, komu za zmenu nestojíš.
Aby vzťah fungoval, city musia byť vzájomné a pripravenosť obojstranná. Nedá sa utiahnuť celý Titanic vlastnou váhou.

Uvidieť, že druhý nie je v takom bode života, aby dokázal dať do vzťahu všetko, je boľavé, ale ak túto realitu neprijmeš, dávaš druhej osobe obrovskú moc nad svojím životom.

Nemusíš odísť pri prvom náznaku emocionálnej nedostupnosti.
Chcem, aby si prehovorila.
Aby si bola odvážna, dovolila si byť zraniteľná a mala tie nepríjemné, no potrebné rozhovory o tom, čo potrebuješ, kde stojíš ty a kde stojí on.

Otvorený rozhovor ukáže pravú tvár vzťahu a buď sa rozpadne, alebo spojazdní.
V každom prípade ťa oslobodí.
Šetrí prebdené noci, úzkosti z domýšľania a nikam nevedúce interpretácie 🔮keby bolo keby🎈

Aj ja som pár takýchto rozhovorov absolvovala. I keď sme neostali žiť šťastne až do smrti, odovzdali sme si vzácne uvedomenie, že úprimnosť je forma lásky.
Môžeme sa navzájom posunúť aj nezištne.
Stačí len prehovoriť.
Hovorme pravdu o tom, ako chceme žiť.
A pamätajme – už sme veľkí.
Zvládneme aj odmietnutie.

Život nie je zoznam úloh, ktoré si odškrtneš a hotovo🤷‍♀️

Byť prítomný s tým, čo ma v živote stretáva, i keď to nie je pravé orechové, je liečivejšie než sa okamžite opravovať. Uzdravovanie nie je o neustálom hľadaní chýb a ich fixovaní. Skutočné uzdravenie je v postupnom prijatí seba práve tak, ako som. Bez naháňania sa za budúcou lepšou verziou. V samotnom procese je ukrytá krása. Ostať so svojím neviem, bojím sa, a z toho načerpať potrebné. S citom. Láskavo.

Zmena prichádza nepatrne. Ako keď rastú svaly. V malých, niekedy otravne pomalých krokoch. V trpezlivosti. V tom, že vydržíš v nepohodlí, namiesto toho, aby si pred ním utekal/a. Keď si počkáš na svoju premenu skrze vlastné životné etapy, odmenou nebude len prchavý zážitok, ale zápis v Tvojich bunkách.

❣️Zbaviť sa niečoho nie je cieľ, ale vstupná brána k plnšiemu životu. 
❣️Zmenu nerobí vôľa, ale schopnosť udržať emóciu.
❣️Pružnejšie telo, pružnejšie myšlienky. Múdrosť tela predbieha múdrosť hlavy. 
❣️Pohoda nie je niečo, čo si zaslúžime, ale niečo, čo si môžeme dovoliť cítiť. Dať si pauzu chce odvahu.
❣️Pokoj je stav, kde nie si pripútaná/ý.
❣️Sila nie je v tom, že sa držíš pokope. Ale že sa odvážiš rozpadnúť, skladať nanovo a znovu začať. 
❣️Nie je v tom, že miluješ, ale že dokážeš nechať ísť. 
❣️Nie je v tom, že si celá/ý. Ale že aj keď si zlomená/ý, miluješ všetky časti seba.
❣️Ak nemôžem zmeniť svoj osud, môžem ho aspoň prijať, začať vnútorne rásť uprostred problémov. 

Klientka mi raz napísala o našej ceste: Je to ako keď ideš do studne a ten hore drží to lano, nevieš, aké hlboké to bude, či to vôbec zlezieš a čo ťa dole čaká, ale ideš, lebo vieš, že hore ťa niekto istí a podporuje toto tvoje dobrodružstvo🎃

Deje sa dejú. Život je. A neexistuje technika, kurz ani čarovná tabletka, ktorá by prepísala tvoju osobnú cestu. Môžeš si ju okrášliť, občas obísť kaluže, ale nemôžeš ju preskočiť. Žime tak, akoby sme dostali druhú šancu a odhaľujme svoje základné presvedčenie, že každá kríza v sebe zahŕňa príležitosť.

Nakoniec všetci dôjdeme do toho istého bodu. Po nekonečných peripetiách a prehnaných snahách sa ocitneme v úplnej jednoduchosti. A tú budeme milovať. Zmyslom nášho života sa stane len ho ŽiŤ🫠

NAPRIEK VŠETKÉMU POVEDAŤ ŽIVOTU ÁNO🍃

✨Viktor Frankl, zakladateľ logoterapie, prežil koncentračný tábor, kde prišiel o manželku, rodičov aj brata. Bol na pokraji smrti, a predsa dokázal nachádzať zmysel v utrpení.

Vo svojej knihe Napriek všetkému povedať životu áno🌱 odpovedá na večnú otázku:

👉Aký je zmysel života?

Zmysel nie je niečo univerzálne. Nie je to jedna odpoveď platná pre všetkých.
Tak ako v šachu neexistuje „najlepší ťah“, ale iba ťah správny pre konkrétnu chvíľu a konkrétneho súpera, aj v živote je zmysel vždy jedinečný a viazaný na okamih, situáciu a tvoju osobnú cestu.

Človek by sa preto nemal pýtať: „Aký je zmysel života?“ Ale skôr si uvedomiť: „Život sa pýta práve mňa. A odpoveďou je môj postoj, moje činy, moje rozhodnutia.“

Frankl ukazuje tri cesty, kde zmysel možno nájsť:
🦋vo vykonanej práci alebo skutkoch,
🤎v láske a vzťahoch,
🦄v postoji, ktorý zaujmeme k utrpeniu.

Práve tretia cesta je tá najťažšia. Lebo utrpenie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Skúsme si však vybrať, ako sa k nemu postavíme. V našom postoji sa odhaľuje naša skutočná sila. Aj v tragédii môže byť ukrytý zmysel. A možno práve v tom je hodnota života, že mu odpovedáme nie skrz to, čo sa nám stalo, ale tým, akým sa v tom celom staneme človekom.

Sloboda nie je vrchol, ale začiatok cesty. Ako s ňou dnes naložíme my? Keď život skúša hranice nášho bytia, vždy nám dáva možnosť voľby: regresiu – ústup psychiky do primitívnejších štádií zvieracích impulzov alebo progresiu – rast k niečomu väčšiemu. Život sa nepýta na zmysel vo všeobecnosti. Pýta sa konkrétne teba. A odpoveďou je to, ako ho žiješ pred sebou samým a pred svetom.

🌿„Najväčšou silou človeka je vnútorná sloboda. Aj keď bolo telo v zajatí, myseľ zostala nedotknuteľná.“
🌿„Mať svoj zmysel pomáha udržať si zdravie. Kto má dôvod žiť, dokáže uniesť takmer čokoľvek.“
🌿„Utrpenie, ktoré je nevysvetliteľné, robí človeka nevysvetliteľne silným.“
🌿„Buď zmeníme svoj osud, ak je to možné, alebo ho v prípade potreby ochotne prijmeme.“
🌿„Oslobodený človek sa musí naučiť užívať si slobodu. Sloboda je dar, ktorý sa musíme naučiť používať ešte v tomto živote.“
🌿„To, čo vyžarujeme do sveta, zostáva po nás ako jemné vlny – aj vtedy, keď my už dávno nie sme.“

Zo srdca, ktoré precitlo, nemôže predsa povstať nič zlé…

Nedovoľme strachu zlomiť nás. Navždy.
Môžeme si s ním potykať, chytiť ho za ruku a poláskať. Myslím, že to tiež potrebuje.

Nebojme sa ukázať svoju slabosť, že nás niečo trápi, sužuje, bije v hrudi na poplach.
Nenechajme sa zastrašiť a zmanipulovať.
To, čo cítime, je pravda. V danej chvíli. A aj neviem je odpoveď.

Doprajme si priestor, čas na dozretie, pokoj.
Netlačme to bremeno pred sebou. Nechajme ho padnúť.

A neunáhlime sa. Všetko má svoj čas. I neistota, ktorá teraz zavládla medzi nami.

Láska je vôňou nášho bytia.
Aj keď ste sami, obklopuje vás milujúca energia.
Aj keď sa dotknete neživej veci, ako je napríklad stolička, vaša ruka vysiela lásku. Nezáleží na tom, komu alebo čomu. Stav lásky nie je adresný.

Láska nám dáva krídla, pomáha uvoľniť sa, spočinúť. Dáva vám odvahu žiť v mnohých rozmeroch.
Poskytuje celé rozpätie života, je mnohorozmerná.
Láska je ako dúha, ktorá žiari všetkými farbami života.

Zbavte sa strachu a viac a viac prijímajte lásku; nahraďte ňou svoje obavy.
Myslite na nebo. Na jeho nekonečnú slobodu. Na šíry oceán a jeho bezhraničnosť.
Láska je ako orol vo vetre, ktorý sa vydal objavovať neznáme.