Prišiel moment, keď v pohode povieš: som rada, že sa to stalo.
Aj veci, ktoré boleli, mali svoje miesto. Otvorili dvere, ktoré by inak ostali zatvorené. Priviedli ľudí, ktorých by si inak nestretla. Doskladali puzzle tvojho príbehu. A ty si sa do toho uvoľnila tak, že si to užívaš. Môžeš:)
Život je neodolateľný. A nie je vždy príjemný, ale tým je živý, autentický, bez pozlátka prítomný. Je to len návyk mysle stále sa niečoho zbavovať. Život je o všetkom. Keď sa dostávaš na hranu, je to len hra ega, ale vďaka nej sa môže rozseknúť ten storočný strach visiaci nad tebou ako Damoklov meč.
Problémy tvorí myseľ, ktorá nevie prijať, keď sa život odvíja mimo jej kontrolu. Myseľ vytvorí problém, aby ho mohla riešiť, a tým navyšuje svoju zdanlivú hodnotu. Bezo mňa to nezvládneš! vyhráža sa. Keď prestaneš bojovať s veternými mlynmi, zistíš, že život ide ďalej aj bez toho, aby si ho musela riadiť. Bez limitov a potreby, aby to bolo niečím iným, než je. Vlniaci se oceán plný dočasných vĺn.
Všetko sa zmenilo, keď som život prestala znásilňovať hlavou.
Ideš s tým, čo prichádza.
Hráš sa, objavuješ, ochutnávaš, skúšaš.
Žiješ. So všetkým, čo ti vstúpi do cesty.
A keď raz prekukneš, ako to je, pochopíš, že nie je nik, kto by ti zvonku mohol niečo pridať alebo ubrať.
To, čím si, je už celé.
A v tom je sloboda. Možno prehlušená hlasmi iných, ale aj tak sa vždy vrátiš k tomu svojmu.
Zrazu vidíš, že aj vzťahy sa dejú samy. Niekto príde. Niekto ostane. Niekto odíde. A ty to neurčuješ.
Len sa to deje.
A v tej plnosti, ktorou si, je rovnako krásne, keď sa cesty spoja, aj keď sa rozídu.
Pretože život sa len deje. Ty si život.
Voľný, tečúci, neustále sa odohrávajúci.
