Život je tu na to, aby sme si ho vážili a prežili v láske. Na ničom inom tak nezáleží. Len vzájomné súznenie nám prinesie pokoj a mier. Všetko je v poriadku. Nemusím nič robiť, len to prijať. Každý má svoj osud a je na ňom, ako s ním naloží.
Možno som s Tebou chcela prežiť celý život, ale vybral si si inú cestu a ja to rešpektujem. Prajem si len, aby sme si neubližovali a našli svoju pravú podstatu pod nánosmi tvrdých masiek ukrytú.
Veď čo nám robí v živote najväčšiu radosť? Zdieľanie, spojenie, ľúbenie. Ale to musíš v prvom rade chcieť ty, nie tí druhí. Ja už idem v ústrety svojmu šťastiu a som hrdá na všetko, čo som zvládla a prežila, lebo nemusela som tu byť.
Spravte to tiež a uznajte, že ste urobili všetko, čo bolo vo Vašich silách. Ak prijmeme seba a dovolíme žiť druhým ich životy, uľaví sa nám. Aj keď budeme musieť ďalej kráčať bez nich.
Verte svojim pocitom a črevám. Viem, že je to teraz ťažké. Nesúdim. Stále vidím viac, ako sa na prvý pohľad dá.
Predsa nemilujem to vonkajšie pozlátko, či má niekto postavenie, dom, alebo tri jachty, ani tie patologické prejavy či rôzne neduhy, ktoré človek má, milujem predsa jeho dušu a tá aj keď je zabarikádovaná, stále tam je.
Len občas sa k nej už človek nedostane ani s tým najlepším krompáčom a vtedy treba odísť. Vedieť odísť v pravý čas je tiež láska.
