Autor Wonder Lady Alice

Publikované

SHE LET GO

Nechala to ísť.
Bez premýšľania či slov.
Pustila sa rozsudkov.
Nechala ísť sútok myšlienok v hlave.
Nechala ísť svoju nerozhodnosť.
Nechala ísť všetky „správne“ dôvody.
Úplne, tu a teraz, bez váhania a obáv, všetko nechala odísť.
Nežiadala nikoho o radu.
Nečítala knihu o tom, ako to pustiť a nechať odísť.
Nebádala v písmenách.
Len to nechala plávať.

Odovzdala všetky spomienky, ktoré ju držali.
Nechala ísť všetky úzkosti, ktoré ju držali v pohybe vpred.
Pustila plánovanie a všetky výpočty o tom, ako to urobiť správne.
Nič nesľubovala, len to nechala ísť.

Nemala v ruke analýzu, návod, či by to vôbec mala nechať ísť.
Nepísala si s priateľmi a neprejednávala s nimi svoje kroky.
Nemeditovala o tom.
S nikým sa neradila.
Neodriekavala si pozitívne afirmácie.
Nemodlila sa.
Cítila, že nemusí predniesť jediné slovo.
Ona to len PUSTILA.

Nikto pri tom nebol, keď sa tak stalo.
Nebolo potlesku ani gratulácie.
Nikto ju nepochválil.
Nikto ju neobdivoval.
Nikto si nič nevšimol.
Rovnako ako list padajúci zo stromu, len sa pustila.
Nebolo v tom žiadne úsilie.
Nebol to ani boj.
Nebolo to dobré ani zlé.
Bolo to len to, čo to bolo, a to je práve to, čo je teraz.
V priestore všetko opustila a nechala všetko BYŤ.
Letmý úsmev sa jej zniesol na tvár a slabý vietor fúkal skrze ňu.
Len slnko a mesiac toho boli svedkami.

Publikované

MÔJ ČAS

Postav sa k stromu a predstav si, že Ti s ním je veľmi dobre. Táák. Usmej sa a objím ho. Alebo ho len chyť za pačesy. A teraz zapózuj. Krása!

Rozhliadni sa navôkol. Čo vidíš? Nie je tam nič, čím by si už dávno neprešla. Nie je tam nikto, kým by si už dávno nebola. Opakuje sa to. Nie preto, aby si si ublížila ani preto, aby si sa poučila. Opakuje sa to, aby si zistila, že je to len sen, ktorému si uverila.

A navyše opakovanie je matkou múdrosti. Alebo skôr nutnosti. Nikdy mi veľmi nešlo. Som viac za to neopakovateľné. To, čo sa nezasekáva roky na tom istom mieste ako poškriabaná platňa.

Neopakovateľnosť okamihu. Memento mori.

Tak sa len opri o strom, zhlboka dýchaj a poriadne si vychutnaj svoju časovú slučku.

Publikované

BEZ SMRTI NIE JE ŽIVOT

To, čo hľadám, nie je konečné riešenie mojich problémov, ale spočinutie v mojej prirodzenosti.

Bezčasovosť mi dáva neobmedzenú dôveru, ktorá prináša pocit úžasu nad dokonalosťou a krásou i tých najnáročnejších životných situácií.

Som ochotná vzdať sa života, ktorý som si naplánovala, aby som žila ten, ktorý na mňa čaká.

Publikované

MYSLI NA SEBA

Niekedy je najmúdrejšie, najšikovnejšie a najsúcitnejšie riešenie vytvoriť si pevné hranice s druhým človekom: presadiť svoju potrebu, prekročiť „malo by sa“, ako keď preskočíme mláku, a postupovať rozhodným spôsobom, aby sme si ctili a chránili našu vlastnú integritu.

Vziať si späť svoje autonómne územie, oddeliť sa a uvedomiť si svoj psychický interiér, ktorý si dekorujeme podľa seba. Stretnúť sa s narcizmom, psychickým zneužívaním či zraňujúcou ľahostajnosťou s ohnivou (trochu dračou:-) a jasnou odpoveďou, vymedzením sa voči tomu.

Netýka sa to len externých stretnutí s druhými, ale aj tých vnútorných druhých. Tí sa vkrádajú vo chvíľach emocionálnej, psychickej a somatickej slabosti – hlasy, postavy a osoby, ktoré prichádzajú do nášho vnútorného sveta bez pozvania.

Často ich rozpoznáme podľa ich obohraného refrénu: „Niečo s tebou nie je v poriadku. Nie si ok. Zlyhala si. Nie si hoden toho, aby ťa skutočne chceli poznať. Nikto ťa nikdy nebude milovať, pokiaľ sa nestaneš niekým iným. Tvoja citlivosť nie je ani opodstatnená, ani vítaná. V skutočnosti sem nepatríš.“

Toto sú hlasy stratených a strachom pretkaných tieňových prvkov vlniacich sa naprieč generáciami a rodiacimi sa v podvedomých vodách nedostatočnosti a nespokojnosti so samým sebou.

Tieto vnútorné procesy, ktoré nás na nevedomej úrovni veľmi ovládajú, si tiež pýtajú svoje hranice. Ako keď vám do bytu vstúpi nezvaný hosť. Nevie, čo sa patrí a čo nie, a potrebuje, aby ste mu to ukázali. Aby ste vy určili, kde je jeho miesto. Pretože ak to neurobíme, tak sa tými bytosťami sami staneme. Na úrovni tela, srdca i mysle.

Odlíšiť sa od nich, udržať si vlastnú suverenitu a získať späť úplnosť toho, kto a čo naozaj sme. Nezdržiavať sa v prítomnosti a realite tých, ktorým chýba empatia a adekvátna reakcia. Už neplatí pravidlo ostať tam, kde sa to patrí, aby sme zapadli, boli slušní, aby sme zahŕňali láskou vyprahnutú púšť a opätovne sa nám vracali len zoschnuté ruže malého princa.

To, čo bolo zničené, môžeme obnoviť a postaviť znova. Inak. S jasným pohľadom, súcitom voči sebe a milosrdne smerom k svetu, ktorý nás učí nebyť fackovacími panákmi. 

Áno, láskavo povedať NIE.

Keď si dovolíme, aby nás sprevádzala a po rozložení znova zložila Vítaná Zmena. Prostredníctvom jej podpory a dotyku dokážeme nahliadnuť do nového sveta.
Toho nášho.

Rozpovedz nový príbeh, obleč si cisárove nové šaty a mysli na seba!