Je to niečo, čo príde až po tom, ako si zvládla prejsť supercelou. Priestor, kde sa učíš znova dýchať. A niekedy aj stáť. Pevne. Bez nutnosti zakaždým sa podopierať.
Dlho ťa láska bolela. Dráma sa striedala s pomýlenou vášňou a nepochopením. Ale čím viac rozumieš sebe, tým menej potrebuješ potvrdenie niekde mimo. Chceš ľahkosť. Rešpekt. Zdravú prítomnosť. Nie prázdne rozptýlenie tvrdými skúškami ako v pevnosti Boyard, aby si bola “hodná” zlatých mincí.
Keď som napojená na svoju tvorivosť, keď dávam svetu to, čo je vo mne prirodzene, necítim prázdno. Dráma sa už u mňa nehrá, skôr lyrika.
Láskavosť a emočná veľkorysosť v partnerstve nie sú naivné. Sú to vedomé rozhodnutia. Pretože láska nie je len cit – je to postoj.
Keď si vyberieš človeka, ktorý je konzistentný, prítomný a úprimný, nevyberáš si len vzťah – vyberáš si svoj štandard, bezpečie pre svoje nervy. Vyberáš si život bez bordelu.
Milujúci vzťah sa skladá z rozhodnutí. Z drobných činov, jemnosti, trpezlivosti. Z toho, že si neubližujeme. Že sa navzájom nepresviedčame. Len sme. Spolu. Pravdivo.
Keď prejdeš peklom, pokoj nie je nuda. Je to posvätný kľud bez podmienok. Láska bez hluku a hier.
Niekedy sa k tomu dostávaš poslepiačky. Cez pády a zlomenosť. Až kým nepochopíš, kto si a čo pre seba znamenáš. A vrátiš sa oblúkom do počiatku. Rovnaká, ale uzdravená. Pocítiš ten rozdiel. Staneš sa nástrojom sily, ktorá miluje nezištne.
Skutočná láska nevodí za nos. Neťahá k ilúziám. Postaví ťa späť na nohy. Otvorene. Čisto. A ty si len ďalej žiješ vo svojom príbehu sťa šťastné bytie. V pokornom prijatí všetkého, čo má k Tebe namierené.
p.s.: Myslieť na dobro druhého znamená držať sa v komfortnej zóne. Niekedy to dobro je ukryté v prekonaní (seba)sabotujúceho správania a otvorení sa novému. Som za to, aby sme do toho šli.
Postaví ťa zo stoličky a otrasie tvojimi základmi. Prvotne ťa nechce ničiť, ale vyčistiť od všetkého, čo ti už neslúži. Popretriasa ti zažratú špinu, všetky presvedčenia, ktorými si si doteraz držal/a ilúziu bezpečia. Až keď ňou prejdeš, až keď sa jej nevyhneš, vtedy prichádza zmierenie. Vyrovnanie misiek váh. Nie ako vykúpenie, ale ako dôsledok pravdy.
Aby mohol vzniknúť sladký, očistný oheň, musí nastať trenie. Dva kamene na vytvorenie iskry. Tmavá miestnosť, v ktorej si uvedomíš, že sa z nej musíš dostať. Klietka, ktorá ti konečne ukáže, že máš krídla.
Tie najsrdcervúcejšie zážitky v mojom živote ma naučili viac o nezávislosti, šialenstve, psychóze, extáze a sebapoznaní než akákoľvek teória. Neučila som sa v pokoji. Ale v ohni. Nie v knihách, ale keď mi praskalo srdce. Keď ma to vnútorne lámalo a čelila som vlastným démonom, pádom a strachom. Až tam som pochopila, že zrelosť neprichádza celkom hladko. Prichádza cez rany, ktoré sa musia zaceliť zvnútra. To je tá diamantová cesta, ktorú ti nikto neprikrášli. Je špinavá, ťažká, ale zo mňa vydolovala podstatu.
To neznamená, že sa nemôžeš učiť aj cez blaženosť. Ale je to preto, že v blaženosti je bolesť a v bolesti je blaženosť.
Transmutácia je niečo iné než „učenie“. Transmutácia je premena podoby – predtým a potom. A na to, aby sa niečo nové udialo, je potrebné trenie.
Keď vstúpiš do tohto typu spojenia, tvoja duša vie, že sa v tebe chystá niečo premeniť. A môže to pôsobiť ako šialenstvo.
Dovolíš tomu šialenstvu, aby ti vyrástla srsť? Pazúry? Tesáky? Dovolíš bolesti, aby implodovala voči tvojmu odporu a zrútila sa? Dovolíš tej skúsenosti, aby ťa otvorila ešte ľahšiemu spôsobu milovania a života? Dokážeš pustiť kontrolu?
Zasvätenia vo vzťahoch ťa premieňajú na osobu, ktorou máš byť – ak jej to dovolíš. Ale nesnaž sa to urýchliť… Odovzdaj sa alchymickému tajomstvu a maj otvorený kanál pre umenie, ktoré z toho chce vzniknúť.
Ak naozaj miluješ, neskrývaš svoj chaos — pozývaš doň, lebo vieš, že láska sa rodí aj v neupratanom. Ty si láska. Ďakujem za to, čo si priniesla.
Nie si liečiteľkou tých, ktorí nepočujú tvoje srdce. Si pozvaná len tam, kde ťa vidia celú. Komu chceš svietiť? Tomu, kto ťa vidí, alebo tomu, komu slúžiš ako reflektor?
🌹Keď som v správnej láske: • Moju energiu nevytláča von, nechce sa jej zbaviť – je vítaná. • Nemusím nič dokazovať. Som pozvaná. Na piknik:) • Môj hlas má svoje miesto aj keď mlčím. • Druhá duša ma vyhľadáva, nie vy/používa. • Môj čas nie je porovnávaný s inými osobami. Je vyvážený. • Nie som zdroj – som žena.
🥀Keď som v projekcii, ktorá ma vyčerpáva: • Mám potrebu vysvetľovať seba. • Neviem, kde stojím, keď iné osoby stoja v jeho svetle a tienia mu. • Môj hlas naráža na stenu alebo zmizne v prázdne bez ozveny. • Cítim, že mám čo ponúknuť, ale ostávam stáť na prahu. • Vyživujem nonstop, ale nedostávam ani vodu. • Nie som (u)videná. Som rozčítaná kniha, nie milovaná ako človek.
🪷Vnútorný signál hovoriaci ÁNO: • Pocit tepla v hrudi. • Priestor na ticho bez úzkosti. • Radosť z toho, že nemusím nič kontrolovať. • Muž, ktorý ma vidí bez potreby analyzovať.
🍂Vnútorný signál hovoriaci NIE: • Nutkanie „dokázať, že niečo nie si“. Och, len aby si nemyslel, čo nemá. • Ticho, ktoré ťa zraňuje, nie upokojuje. • Pochybnosť, ktorá ťa neposúva, ale paralyzuje. • Pocit, že si len časť puzzle, nie celý obraz.
Ty nie si otázka. Ty si odpoveď. A nie každý človek má kapacitu túto odpoveď pochopiť. Niekto môže byť inteligentný, úspešný, dokonca „duchovný“ – a aj tak si môže sabotovať vzťah, ak neurobil vnútornú prácu na prevzatí zodpovednosti za oblasti, v ktorých sa potrebuje vo vzťahoch zlepšiť.
Oni sa radšej zdržiavajú mimo tejto reality. V únikoch, vo svojich svetoch, kde ich nič nebolí a nekonfrontuje. Pretože skutočný život je pre nich príliš náročný. Nedokážu ho prijať. A to si zaslúži súcit, nie odsúdenie. Ale zároveň vedz, že práve z tohto miesta neprichádza naplnenie. Hlboké spojenie nevzniká tam, kde sa nežije naozaj.
Si správne, len niektorí ešte nestihli vyrásť do tvojho poľa. Kto ťa naozaj uvidí, už nebude hľadať inde.
