Kategória: SAMOTA

Úplne to nikdy nepochopíme, kým nepochopíme lásku. Strach ochraňuje zraniteľnosť a bez tej sa nedá pohnúť ďalej. Láska je sebanapĺňajúca a keď v nej nie je ego, vtedy je to Ona.

Ublížené je to malé dieťa v nás, ktoré sa chce vrátiť do bezpečia, späť do maminho bruška, kde sa cítilo úplné, celistvé, prijaté. Vzťahy tvoríme práve pre tú túžbu vrátiť sa do tohto bezpodmienečného stavu prijatia. Potrebujeme si zažiť skúsenosť, že to my sme celiství a niet sa v živote prečo báť oddelenosti, lebo tak, ako sme boli jedno s mamou, tak sme teraz jedno sami so sebou. Sme sami sebe mamou i otcom a už sme dospelí. Nemusíme sa viac báť života.

Máme viaceré roviny osobnosti, ktoré túžia byť prijaté zároveň. Nie sme len dobrý vojak Švejk, ale aj smutná princezná z veže či ududraný strýko Držgroš. V prípade odmietnutia určitých neprijateľných častí nás samých, vznikajú Vyhnanci – naše vnútorné, zranené časti, ku ktorým sa mnoho z nás len tak ľahko nedostane na základe výbornej práce vnútorných ochrancov, tu je STOP a ďalej sa nejde. Skôr alebo neskôr nás však život sám, a veľmi často tie najbližšie vzťahy, dovedú k tomu bolestnému, ale aj veľmi potentnému procesu objavovania a v lepšom prípade aj transformovaniu týchto často potlačovaných, boľavých kúskov nás samotných. Zostávajme zvedaví a neunikajme pred sebou samými, v každej časti nás sa ukrýva využiteľný dar.

Je to o mne v tom, ako ja teba vidím, vnímam, mojou optikou, preto musím začať od spoznávania seba, ale v konečnom dôsledku to nie je o mne, ale o tebe, ako ja v tebe môžem uvidieť tvoju krásu z toho, čo tebe tvorí život, z toho, čo ty miluješ? ako ja najprv musím zistiť to svoje a všetkým tým prejsť, následne sa oprostiť od seba a potom sa môžeme milovať, keď nebudeme mať medzi sebou seba. Nebudeme si navzájom prekážať. A čo budeš robiť, keď odídem? Nič, budem len tak rozjímať a život sa bude ďalej odvíjať:)

Tu som teraz v tomto bytí. Čím viac v ňom som, tým viac žijem. To, čo a ako sa práve deje, je najlepšia verzia mojej reality zo všetkých možností, ktoré sú práve v ponuke.

#laska #strach #zranitelnost #dieta #naplnenie #bezpodmienecne #prijatie #zranenie #odmietnutie #bolest #dej #transformacia #milovat #spoznat #seba #zvedavost #zivot #being #prior #doing

Mať rád svoju prítomnosť a odhaľovať svoje slabé stránky bez toho, aby som sa vinil/a za to, že so mnou stále niečo nie je v poriadku, to je cesta lásky k sebe. Neprináša finálne šťastie, tak teraz sa už milujem a koniec filmu, ale je to postupný proces, kde sa učím prijímať samého seba i v nedokonalosti, vo vlastnej zraniteľnosti so všetkými emóciami a vo všetkých polohách, ktoré som v sebe potlačil/a a bojím sa ich cítiť.

Už len ochota ísť do týchto pocitov je známkou odvahy a zaslúžim si za ňu uznanie a rešpekt. Akonáhle som schopný/á takejto reflexie a vlastného prijatia, zásadne sa tým zmenia i všetky moje vzťahy s ostatnými ľuďmi.

Láska a lipnutie na milovanom človeku nemôžu existovať vedľa seba. Buď milujem a potom viem, že moja láska je mojím zdrojom, a tak tým zdrojom nemôže byť nikto iný než láska samotná.

Pokiaľ je mojím zdrojom môj partner, tak ho nikdy nebudem prijímať takého, aký je. Budem mať na neho nesplniteľné nároky a požiadavky. Tie sa budú prejavovať i v maličkostiach. Nebudem prijímať jeho gestá, prejavy, správanie, myšlienky, činy.

Keď na niekom lipneme, tak si ho ukladáme na piedestál a zákonite nás tento človek skôr či neskôr musí sklamať. Deje sa to opakovane dovtedy, kým svojmu milovanému nedoprajeme skutočnú slobodu, aby bol sám sebou. Pokojne aj tak, že s ním nebudeme my.

Nemám právo na to, niekoho meniť a nie je v záujme zachovania zdravého vzťahu partnera vychovávať. Akékoľvek nároky a očakávania na druhú osobu sú mojou vlastnou nespokojnosťou so sebou samým.

Čím viac sa vo vzťahu stávame sami sebou a prekračujeme detskú potrebu vyhovieť druhým a meniť sa v záujme nezdravých kompromisov, tým viac sa vzájomná príťažlivosť zachováva a dokonca rastie.

Nie je tak úplne pravda, že na lásku treba dvoch. K láske stačí, aby bol jeden celistvý. Dva (a viac) sú potrební k tomu, aby existoval vzťah.

🌹Láska je v každom programe, ktorý sa nám podarí odhaliť.
🌹Láska je v každom aha momente, v každom nádychu i výdychu.
🌹Láska je ukrytá i v našom nevedomí.
A to odhalenie je potom to najkrajšie poznanie🌹

Synchronicita sa prejavuje prostredníctvom hlbokého pocitu naplnenia a súladu reality s tvojím myšlienkovým svetom. Ako keď rozum a cit nájdu spoločnú reč a očká reťaze do seba pekne zacvaknú. Keď sa nachádzaš na správnej ceste a žiješ v súlade so svojimi hodnotami, môže sa objaviť synchronicita ako potvrdenie tohto stavu.

Počúvala som podcast opekajúc sa na promenáde, kde počas obeda vládlo úplné bezľudie. Sama so sebou na nezvyčajnej prechádzke osviežená letmým zaoceánskym vánkom. Bolo mi tak dobre, ba priam až magicky. 

V ušiach mi znela séria od básnika Rilkeho The Ecstasy of Aloneness. Vďaka svojej láske k samote, Rilke povznáša životný priestor na najvyššiu možnú úroveň prepojenia so sebou samým. Podľa neho sme stvorenia z podstaty veci samotárske a väčšinu svojho života trávime útekom od tejto samotárčiny.

Aj to je život. 

Rilke vraví: nechaj život, nech sa Ti stane. Tak teda dobre, nenamietam, ale už nebudem utekať. A vtom sa predo mnou na ceste objaví palma a na nej trasúcou rukou, ale zato odhodlane, vyryté RILKE.

Každý ideme svojou cestou. Niekto od samoty k prepojeniu. Iný od prepojenia k samote. Je našou súčasťou, žiadnym strašiakom, tak sa zo strachu z osamelosti nerúťme do náručí, ktoré našu iskru udusia. Len si v tom urobme jasno. Kľudne aj osamote. Je to podporujúce a výživné.

Dovoľ si byť milovaná/ý. Začni tam, kde Ti to je najprirodzenejšie. Život je tanečník a ty si tanec.