Kategória: SAMOTA

Publikované

Život pritvrdí, keď chce zmenu!

Prežiť všetky kontrasty, túžby, (ne)naplnenie, radosť aj sklamanie, je nevyhnutné. Práve tieto zážitky robia náš život plným a pravdivým. No nie je nutné, aby sme v týchto emóciách zostali uväznení. Ak si dokážeme udržať odstup a zaujať pozíciu pozorovateľa, začneme chápať krásu jednoduchosti, ktorá sa skrýva za chaosom každodenných prežitkov. Odstup však neznamená necítiť. Cítime, ale už sa toho nebojíme a neuhýbame.

Veľká časť našej frustrácie často pramení zo straty dôvery vo vlastný úsudok. Preto si to pripomeňme: každý z nás má právo určiť, čo je pre neho správne a čo nie. Nepotrebujeme schválenie z okolia, od priateľov, rodiny či spoločnosti. Získanie tejto dôvery v seba samého je kľúčom k oslobodeniu sa od neustáleho hľadania vonkajšieho potvrdenia.

Úprimnosť je súčasťou tejto cesty. Možno bolí, možno skomplikuje veci, ale vždy má hlboký význam. Byť úprimný znamená byť verný sebe a žiť v súlade so svojím smerovaním. Pravda nie je vždy prijatá hneď, niekedy spôsobí rozčarovanie, ale čas ukáže jej hodnotu. Pravdivosť ti umožňuje budovať vzťahy založené na skutočnosti, nie na ilúziách.

A keď sa emocionálna nálož vyčerpá, prichádza oslobodenie, už nie si škrečok v kolečku. Intenzita, ktorá nás poháňala, sa vytratí a cyklus premýšľania či trápenia sa uzavrie. Ak však nedovolíme emóciám prejaviť sa, môžu sa neustále opakovať, čo vedie k frustrácii či vyhoreniu. Dôležité je nechať energiu emócií voľne plynúť, a to bez odporu a súdenia. Len tak môžeme nájsť pokoj a silu pokračovať ďalej.

Nemusíme za všetkým hľadať zmysel, niekedy nás to len viac zaťaží. Konajme autenticky tak, ako si daná situácia vyžaduje. Ak nám niečo ubližuje, ukončime to aj za cenu straty, ak nás niekto oklamal, nemusíme čistiť celý rod, aby sme si to priznali a vyriešili. Niekedy prisudzujeme veciam viac, ako si skutočne zaslúžia. Braním vecí v ich plynulom chode sa zbavíme zasekávaním na tých, ktoré nám už neslúžia a dáme prednosť takým, ktoré nás vyživujú.

Pravda, dôvera a schopnosť cítiť bez odporu nám pomáhajú nájsť cestu k sebe a otvoriť sa hutnejšiemu prežívaniu bez príkras. Našu hodnotu totiž nedefinujú vonkajšie formy vzťahov, ale práve ich kvalita, náš spôsob myslenia a prežívanie a vzťahovanie sa k sebe a existencii ako takej. Kvalitné vzťahy môžeme vyživovať a posilňovať rôzne, i v rámci priateľov, komunity, detí či rodičov a ak nám život dopriava vzácny čas samých so sebou, tak je to vždy v záujme najvyššieho dobra a veľkého učenia.

Publikované

NAJVIAC MA FASCINUJE, AKO HLBOKO DOKÁŽEM MILOVAŤ

Čo ak by som nebola len ďalší kvietok v poradí, odtrhnutý pre svoju krásu a ponechaný napospas… Čo ak budem divoká, bude ťažké ma nájsť a nemožné na mňa zabudnúť…

Ženský nervový systém funguje inak, ženský mozog neoddychuje, kým sa ona sama necíti fyzicky a emocionálne v bezpečí. Muž si neuvedomuje, koľko energie musí žena vynaložiť, kým získa pocit, že všetko je v poriadku, kým sa k tomu pocitu dopracuje. Potrebuje prostredie, kde sa môže skutočne uvoľniť a cítiť v bezpečí, aby mohla byť naplno sama sebou a vyrovnala to.

Muž ide tak ďaleko, kam ho pustia hranice ženy a ja dodávam, čo keby sme na chvíľu neboli muž a žena, ale dve bytosti, ktoré majú k sebe úctu a správajú sa jedna k druhej tak, že to nenarúša prirodzený rytmus života a nevyžaduje za zbytočných okolností vyplakať potoky sĺz. Toľko krutých rozchodov ku mne za ostatný čas prehovorilo až mám chuť sa schúliť do klbka a prečkať so všetkými zlomenými srdciami zvyšok roka s rakytníkovým čajíkom v ruke.

Len otvorená náruč, hrejivé slová bez súdu a nezištné pohladenie dokážu zaceliť rozštiepené vnútro. Skúsme len tak spolu byť a dotknúť sa tej krehkosti, ktorá sa pred nami na jeseň otvára. Ako jemná pavučinka, ktorej sa chytáš len očami, lebo tvoje neohrabané prsty ju jedným šmahom zničia. Taká je žena, krehká a zraniteľná, taký je aj muž, možno to nie vždy na prvý pohľad vidno. Čo keby sme sa na chvíľu k sebe správali ako k najvzácnejšiemu porcelánu, ktorý sa nemusí rozbiť, aby mal ešte väčšiu hodnotu. Je dokonalý taký, aký je.

V Tebe milujem všetkých ľudí. Tvojím prostredníctvom milujem svet i seba!

I v náročných situáciách sa neuzatvárať a neodpojovať od svojho vnímania aj telesnej prítomnosti v danej situácii. Pravda vždy vyjde na povrch. Stačí dotyk a dokážeme ostať v kontakte s druhou osobou. Môžeme svojím nehodnotením a láskavým spojením so sebou poskytnúť druhému hlboké súcitné ukotvenie v sebe a vzbudiť v ňom dôveru vo vlastné vnútorné vedenie. Veľmi to potrebuje, znova sa o seba oprieť.

Dole sa pasú kravky pod kopcom, ticho je a hmla, farebný splín v duši nastáva, milujme dotyky a oceňme hĺbku jesene. Skúsme pookriať o čosi viac.

Publikované

NA POSEDE

Úplne to nikdy nepochopíme, kým nepochopíme lásku. Strach ochraňuje zraniteľnosť a bez tej sa nedá pohnúť ďalej. Láska je sebanapĺňajúca a keď v nej nie je ego, vtedy je to Ona.

Ublížené je to malé dieťa v nás, ktoré sa chce vrátiť do bezpečia, späť do maminho bruška, kde sa cítilo úplné, celistvé, prijaté. Vzťahy tvoríme práve pre tú túžbu vrátiť sa do tohto bezpodmienečného stavu prijatia. Potrebujeme si zažiť skúsenosť, že to my sme celiství a niet sa v živote prečo báť oddelenosti, lebo tak, ako sme boli jedno s mamou, tak sme teraz jedno sami so sebou. Sme sami sebe mamou i otcom a už sme dospelí. Nemusíme sa viac báť života.

Máme viaceré roviny osobnosti, ktoré túžia byť prijaté zároveň. Nie sme len dobrý vojak Švejk, ale aj smutná princezná z veže či ududraný strýko Držgroš. V prípade odmietnutia určitých neprijateľných častí nás samých, vznikajú Vyhnanci – naše vnútorné, zranené časti, ku ktorým sa mnoho z nás len tak ľahko nedostane na základe výbornej práce vnútorných ochrancov, tu je STOP a ďalej sa nejde. Skôr alebo neskôr nás však život sám, a veľmi často tie najbližšie vzťahy, dovedú k tomu bolestnému, ale aj veľmi potentnému procesu objavovania a v lepšom prípade aj transformovaniu týchto často potlačovaných, boľavých kúskov nás samotných. Zostávajme zvedaví a neunikajme pred sebou samými, v každej časti nás sa ukrýva využiteľný dar.

Je to o mne v tom, ako ja teba vidím, vnímam, mojou optikou, preto musím začať od spoznávania seba, ale v konečnom dôsledku to nie je o mne, ale o tebe, ako ja v tebe môžem uvidieť tvoju krásu z toho, čo tebe tvorí život, z toho, čo ty miluješ? ako ja najprv musím zistiť to svoje a všetkým tým prejsť, následne sa oprostiť od seba a potom sa môžeme milovať, keď nebudeme mať medzi sebou seba. Nebudeme si navzájom prekážať. A čo budeš robiť, keď odídem? Nič, budem len tak rozjímať a život sa bude ďalej odvíjať:)

Tu som teraz v tomto bytí. Čím viac v ňom som, tým viac žijem. To, čo a ako sa práve deje, je najlepšia verzia mojej reality zo všetkých možností, ktoré sú práve v ponuke.

#laska #strach #zranitelnost #dieta #naplnenie #bezpodmienecne #prijatie #zranenie #odmietnutie #bolest #dej #transformacia #milovat #spoznat #seba #zvedavost #zivot #being #prior #doing

Publikované

BUDEME TO STÁLE MY

Mať rád svoju prítomnosť a odhaľovať svoje slabé stránky bez toho, aby som sa vinil/a za to, že so mnou stále niečo nie je v poriadku, to je cesta lásky k sebe. Neprináša finálne šťastie, tak teraz sa už milujem a koniec filmu, ale je to postupný proces, kde sa učím prijímať samého seba i v nedokonalosti, vo vlastnej zraniteľnosti so všetkými emóciami a vo všetkých polohách, ktoré som v sebe potlačil/a a bojím sa ich cítiť.

Už len ochota ísť do týchto pocitov je známkou odvahy a zaslúžim si za ňu uznanie a rešpekt. Akonáhle som schopný/á takejto reflexie a vlastného prijatia, zásadne sa tým zmenia i všetky moje vzťahy s ostatnými ľuďmi.

Láska a lipnutie na milovanom človeku nemôžu existovať vedľa seba. Buď milujem a potom viem, že moja láska je mojím zdrojom, a tak tým zdrojom nemôže byť nikto iný než láska samotná.

Pokiaľ je mojím zdrojom môj partner, tak ho nikdy nebudem prijímať takého, aký je. Budem mať na neho nesplniteľné nároky a požiadavky. Tie sa budú prejavovať i v maličkostiach. Nebudem prijímať jeho gestá, prejavy, správanie, myšlienky, činy.

Keď na niekom lipneme, tak si ho ukladáme na piedestál a zákonite nás tento človek skôr či neskôr musí sklamať. Deje sa to opakovane dovtedy, kým svojmu milovanému nedoprajeme skutočnú slobodu, aby bol sám sebou. Pokojne aj tak, že s ním nebudeme my.

Nemám právo na to, niekoho meniť a nie je v záujme zachovania zdravého vzťahu partnera vychovávať. Akékoľvek nároky a očakávania na druhú osobu sú mojou vlastnou nespokojnosťou so sebou samým.

Čím viac sa vo vzťahu stávame sami sebou a prekračujeme detskú potrebu vyhovieť druhým a meniť sa v záujme nezdravých kompromisov, tým viac sa vzájomná príťažlivosť zachováva a dokonca rastie.

Nie je tak úplne pravda, že na lásku treba dvoch. K láske stačí, aby bol jeden celistvý. Dva (a viac) sú potrební k tomu, aby existoval vzťah.

🌹Láska je v každom programe, ktorý sa nám podarí odhaliť.
🌹Láska je v každom aha momente, v každom nádychu i výdychu.
🌹Láska je ukrytá i v našom nevedomí.
A to odhalenie je potom to najkrajšie poznanie🌹