Kategória: ŽIVOT

1. Mal/a som právo postaviť sa za seba.
2. Urobil/a som to najlepšie, čo som mohol/a, vzhľadom k tomu, čo som v danom čase vedel/a.
3. Som na seba hrdý/á, keď čelím svojim strachom a pochybnostiam.
4. Dnešok bol pre mňa skutočne náročný.
5. Dokážem prejsť ťažkými časmi.
6. Je v poriadku povedať Nie niečomu, čo fakt nechcem robiť.
7. Cítim sa prepracovaný/á a v tejto chvíli uprednostňujem odpočinok.
8. Urobil/a som maximum a je to dostačujúce.
9. Je mi smutno.
10. Cítim sa nepochopený/á.
11. Bola to náročná konverzácia, uznávam, ale bola nesmierne potrebná.
12. Nie každý ma bude mať rád a nie každý so mnou bude chcieť prežiť svoj život a takto je to v poriadku.
13. Dnešok bol riadne naložený. Čo môžem pre seba urobiť, aby som sa cítil/a lepšie?

🔥Ako prechádzať ťažkými časmi?

Skúste neuveriť tomu, ako sa vnímate, keď je vaša myseľ rozbúrená a neistá. V tej chvíli to nie ste úplne vy. Aj v tej najväčšej bolesti sa rozpomeňte na to, že každý okamih, aj ten najťažší a najnekonečnejší, nakoniec pominie a aj bolesť je len dočasná záležitosť. Rovnako ako radosť, smiech, pohoda. Život funguje v striedavom prúde. Rešpektujte svoje hranice, ktoré sa ozvú vždy, keď ich ako buldozér prekračujete. Môže sa to prejaviť v podobe nepríjemného pocitu, úzkosti, oslabenia organizmu či dokonca choroby, alebo u žien v nepravidelnosti cyklu.

Počuvajte sa a správajte sa k sebe s jemnosťou. Majte so sebou rovnaký súcit ako s mačiatkami či psíkmi z útulku, ktoré si na FB občas pozeráte:) Opustite prehnanú dokonalosť a netlačte na seba. Precíťte svoje emócie bez toho, aby vás ovládali. Chcú byť autenticky prejavené, nepotláčajte sa, aj tak to raz bude musieť ísť von. Máte dostatok skúseností, aby ste čelili búrke a vyvinuli sa vďaka nej v odolnejšieho a vnímavejšieho človeka.

Tvoja energia je tvoj najcennejší dar. A nie každý si ho môže dovoliť 🌹

Spomienky sú ako olejomaľba. Človek sa k nim vracia a postupne ich premaľováva. A robia to tak aj iní. Takže druhí nám môžu naše myšlienky upraviť. Ak Vám niekto premaľuje spomienku, máte prístup len k jej poslednej verzii, nie k originálu. Po veľkej traume človek k obsahu vlastnej mysle stratí prístup.

Predstav si, že by si mohla pretočiť pásku svojho života a upraviť každý prešľap a chybu. Chcela by si? To, kým dnes si, by však vyzeralo úplne inak. Každé zakopnutie, nesprávne odbočenie, každá nedokonalá voľba namaľovala obraz jedinečného človeka, ktorým dnes si. Vymazať tieto chyby by znamenalo vymazať časť seba.

V symfónii tvojho života, každá nota, či už sladká alebo neladiaca, prispieva k nezabudnuteľnej melódii, ktorou práve teraz znieš.

Prijatie svojich chýb nie je potvrdením nedokonalosti; je to skôr oslava tvojho rastu, odolnosti a krásne komplikovanej cesty, ktorou je život.

Naučiť sa plne milovať seba znamená uznať cestu, lekcie a osobu, ktorá vyšla z týchto skúšok. Ide o uznanie, že si umelecké dielo vo vývoji, pričom každý nedostatok pridáva hĺbku obrazu tvojej existencie.

Mexickú vlnu všetkým, ktorí sa práve teraz snažia:
Robiť správnu vec.
Zostať otvorený.
Pokračovať.
Vydržať.
Pustiť sa.
Nájsť svoj (sú)tok.
Udržať sa nad vodou.
Ísť v ústrety novému dňu.
Nájsť rovnováhu.
Milovať samých seba.
Skúšať nové veci a nachádzať nové spôsoby.
Vidím vás. Sme v tom spolu.

Prepíšme teda rozprávanie – od sebakritiky k súcitu so sebou, od vymazania chýb k prijatiu cesty. Milujme sa nie napriek svojim chybám, ale práve kvôli nim. Toto je cesta, vďaka ktorej rozkvitneš z rany, z ktorej si kedysi krvácal/a.

Osloboď svoju myseľ od toho, čo je mimo tvojich rúk. Snaha o zmenu môže byť úspešná, ak ustúpi do pozadia a necháš to plynúť, zároveň prijímaš, čo práve je. Uff, dá to zabrať:)

Jedným z cieľov terapie je pomôcť klientom prijať, ako to teraz je. Bez potreby niečo meniť. A to vie byť liečivé.

#bitter #sweet #symphony

Dobrý vzťah máme pod kontrolou len čiastočne – musíme v ňom byť otvorení a ochotní nechať sa prekvapiť tým, čo prichádza. Dobre fungujúci kontakt potom mení nielen svoj obsah a smerovanie, ale aj oboch aktérov vzťahu.

Buďme ochotní stáť s holými rukami, buďme ochotní čakať, čo príde.

Buďme ochotní reagovať inak, vypočuť svoj impulz, vrátiť sa, keď sme vyšli zle. Chybovať, nebrať sa príliš vážne, experimentovať.

Buďme ochotní pustiť veci z rúk, ale tiež sa stiahnuť späť, pokiaľ to bude v záujme vzájomnosti, primeranosti alebo rešpektovania vlastných hraníc.

Buďme trpezliví. Učme sa nielen veci posúvať, ale aj čakať.

Buďme ochotní meniť svoje očakávania, meniť predstavy svojich zmien, buďme otvorení pre nepríjemné a ťažké.

To všetko nás učí pre náš život možno vôbec najdôležitejšiu vec: budeme vedieť stretnúť človeka.

Jedine týmto skutočným stretnutím sa môžeme osobnostne meniť.

Jedine tak môžeme získať múdrosť a pocit zmyslu.

A jedine tak môžeme s druhým človekom nadviazať zmysluplný vzťah – byť sami sebou a zároveň v kontakte s tým, čím je on sám…

Byť otvorený znamená nesnažiť sa príliš riadiť svoj zážitok. Znamená to stáť na jeho okraji a neustále jednou nohou vykračovať cez hranice známeho. 

Znamená dať priestor tomu, čo príde: akceptovať, že neviem, čo príde, ale s dôverou (a možno aj zvedavosťou) prijímať to, čo vďaka kontaktu s druhým prichádza.

Byť otvorený znamená netušiť, čo bude ďalej, ale veriť si, že dokážem zvládnuť čokoľvek, čo sa v tomto kontakte objaví.

Neskrývať sa za prázdne frázy: myslím na tvoje dobro, nechcem ti ublížiť, ale… tie vypovedajú len o tom, že sa nepoznám a netuším, čo od seba môžem očakávať, preto sa vopred chránim pred blízkosťou a varujem ťa, že máš dočinenia s jedným veľkým NEVIEM. A to ubližuje omnoho viac ako pravdivé vyjadrenie: mám strach, bojím sa, čo ak to nezvládnem a nebudem dosť?!

Buďme k sebe úprimní a hovorme o veciach, vždy a za každých okolností, nie je nič ťaživejšie ako mlčanlivá neistota.

Držím nám palce!