Kategória: ŽIVOT

…s touto vetou som sa zobudila, prisnila sa mi, a myslím, že je naozaj platná. Život sa deje dnu a aké to je tam, také to je von.

Vonkajšie konflikty končia, keď sa nastolí vnútorný mier. Sú základnou pomôckou starostlivosti o seba. Bez konfliktov nejdeme dovnútra. Potrebujeme ich, aby sme niečo zmenili, prehodnotili, odbočili alebo spravili inak. Nútia nás zastaviť a predýchať súčasný stav. Sú bolestivé a nik ich nemá rád, ale menia naše životy k tomu, čo je skutočne naše a pre nás. Brániť sa im je ako zakazovať rieke tiecť.

Skúste sa nesužovať tým, čo nemôžete zmeniť a zamerajte svoje sily na to, čo je vo Vašich rukách a dokážete s tým niečo spraviť. Stačí malý krok, aby ste znova mohli byť na seba hrdí. Jedna labka, druhá labka, keď neprší, aspoň kvapká:)

Často je to o tom, že trucujeme, lebo sa veci nedejú podľa našich predstáv, ale to sme robievali ako deti. Kto nám vtedy vyhovel, aby sme už nerevali? Mama, otec, babka? Vtedy sme sa naučili narábať s pocitom viny, ty za to môžeš, že sa ja takto cítim. Okamžite to naprav! Ale teraz sme už veľkí a život na naše trucovanie nereaguje. Čaká, kedy s tým prestaneme sami. Život sa nedeje proti nám, to je mylná predstava. Život len je a my k nemu zaujímame postoj. Môžeme ho milovať alebo nenávidieť. Naše pocity voči nemu však realitu nezmenia.

Držím Vám palce, aby ste boli vždy o kúsok viac naklonení k tomu milovať ho vo všetkých jeho nevyspytateľných podobách. Aj tých, ktoré sa Vám nepáčia a sú ťažko prijateľné. Postava z jedného románu na otázku Čo je peklo? odpovedala Tvrdím, že je to utrpenie neschopnosti milovať. Dostali sme túto možnosť a mrháme ňou.

Starší človek by určite povedal Lepšie umrieť zmierený ako nasratý na všetky svetové strany. My sme Život, keď nebudeme, skončí aj on. Tak si to tu môžeme ešte trochu poobzerať🫶

K fotke: Cinque Terre bol môj solo trip po Toskánsku a to sa mi naň ani nechcelo. Nakoniec to bol jeden z najkrajších výletov, kde som spala v najvyššie položenom hosteli s Kanaďankou, Švajčiarkou, Američankou, Češkou a Číňankou. Stretnúť človeka môže byť také jednoduché, len mu treba ísť v ústrety. Poraziť zlo sa dá jedine láskou. 

#zivot #len #je

sa tak vyníma, sedká si tam v nevinnom zahniezdení a žmurká na mňa. Čo teraz? Spanikárim a moja pozornosť sa upriami na ten sivý kúsok exkrementu a zrazu budem mať pocit, že som celá osratá a nič iné ma viac nedefinuje. Znervózniem a upadnem do frustrácie… Alebo sa pousmejem a poviem si starú povzbudzujúcu “pravdu”, že hovienko prináša šťastie. Možno to tak nakoniec bude.

Tento nečakaný dej ma prekvapil, ale neurobím nič. Nezľaknem sa. Vnímam ten nezasiahnutý ružový okvetný zvyšok, z ktorého stále môžem čerpať to pozitívne. Vždy je viac toho, čo ma motivuje a snaží sa upriamiť moju pozornosť na fungujúci stav vecí, ako toho čierneho a smradľavého snažiaceho sa odpútať moju pozornosť od toho, čo je skutočne podstatné. Vystúpenie Céline Dion na otváracom ceremoniáli v Paríži bolo tiež potvrdením, že aj s nevyliečiteľnými prekážkami túžim navždy prejavovať seba naplno. Moje dary majú vždy prednosť pred temnými nepriazňami.

Prijímať život taký, aký je. Aj s hovnami, ktoré však netvoria celý príbeh ani nikdy nebudú. Niečo sa zrušilo, nevyšlo, odložilo, nepodarilo, zmizlo, ale niektoré krásy ostávajú. Napríklad posedenie na lavičke v mieri so sebou, priamočiare osratie holubom vynímajúce sa na ružových šatách, vypočutie si obľúbenej piesne po ceste z práce, západ a východ slnka sprevádzaný spevom vtákov, hviezdny večer, úsmev neznámeho, mäkká náruč postele… Nuda, viem, ale milujem ju:) Nachádzam to svoje a som pokojná, keď niečo nevyjde. Podarí sa niečo iné. Zvládnem to inokedy.

Vzala som vreckovku a jemným ťahom hovienko zotrela, neostalo po ňom ani stopy, len spomienka, ako ma okakal vtáčik a ja som sa z toho neposrala.

Život ide ďalej…

#kde #je #dum #holubi

Môžeš si vydýchnuť, neexistuje zázračná metóda, tabletka ani osoba, ktorá navždy odstráni všetky tvoje problémy. Juchú!

Nikto okrem teba nemá moc nad tvojím životom. Komu odovzdáš svoju moc, ten ti vládne.

Ak čakáš, že ti život niečo dlží, tak sa nikdy nedočkáš. Urazený a ohrdnutý môžeš byť navždy, nikoho to nezaujíma. Ani deda na obláčiku. 

Všetko dosadne, ustáli sa, vyvŕbi. Vždy. Netlač na pílu a nestrachuj sa.

Vzdaj sa okov utrpenia a ak príde bolesť, vnímaj ju ako expanziu do nového zrodenia, do novej formy svojho prejavu.

Ísť inak niekedy znamená: pustiť to.

Trvalá zmena neexistuje. Život sa hýbe a mení. A ty s ním. Keď stojíš na mieste, život plynie, a tebe sa zdá, akoby sa všetko navôkol zbláznilo, ale to len ty si zaspal.

Pripútanie k jednej oblasti života, lipnutie, prináša sklamanie. Skús sa pozrieť za obzor, možno práve tam nájdeš svoju odpoveď.

Emócie neurčujú, kým sme.
Každý robí to, čo vie. 

Poznať svoju vlastnú temnotu je najlepší spôsob, ako sa vysporiadať s temnotami iných ľudí.

Neupriamuj sa na to, čo nemáš, ale odpichni sa od toho, čo už máš. Nedostatok plodí len nedostatok. Keď cítim, že mám všetko, zvyšok je len príjemný bonus.

Podľa zákonov aerodynamiky čmeliak nemá lietať, ale pretože o tom nevie, lieta.

Mať veci pevne vo svojich rukách prináša strnulosť. Nepotrebujem všetko hneď vedieť a riešiť, nemusím sa báť, že ma život zožerie zaživa, naučím sa plynúť v jeho rytme.

Veľa vecí sa mi podarilo a niektoré vôbec. A možno to presne tak má byť. 

Už sa nesnažím:
hasiť neuhasiteľné,
klopať na zatvorené dvere,
vstupovať kam ma nepozvali,
zúfalo plakať nad bezfarebnosťou lentiliek,
trvať na tom, že mi život bude posielať ďakovné kytice za to, že som ochotná ho žiť. 

Už mi z toho nejde odpáliť dekel. Už sa nebojím. Bude to iné a ja sa na to celkom teším. Veď kto lepšie zmapuje pravosť môjho života, ak nie ja sama? A riadiť sa podľa cudzích návodov, to nikdy nebolo pre mňa. Mám pocit, akoby som z toho všetkého vyzdravela.

Hej hou, už trpaslíci jdou, jedeme dál a hlavne spolu cestou i necestou. Každý jeden prítomný okamih je zárodkom budúcnosti, vyberaj si uvážlivo🍀

Akým príbehom dávaš svoju energiu, moc, do takej reality sa následne prebúdzaš. Nikto nikdy nie je obeť. Nikto nie je vinníkom.

Nič v živote nezostáva pevné: šťastie sa pri bližšom pohľade stáva nešťastím, nešťastie sa ukáže ako šťastie. V skutočnosti nie je ani šťastie, ani nešťastie, ani radosť, ani zármutok. Nič nemusí byť nejakým určitým spôsobom, všetko je dobré také, ako to práve prichádza. 

Prebudený človek nepozná odpovede na otázky, pretože je prázdny. Nevie, ako a kam plynie rieka. Keď si skutočne stratený, tak si otvorený. Ked urobíš veci zo srdca, počúvneš hlas srdca, nemôžeš nikomu ublížiť, nebude to zle.

Vieš, ako sa uzdraviť, pretože vieš, čo potrebuješ. Musíš len zájsť za hranice poznaného. Spoznať tajomstvo vlastnej rovnováhy neukryté vo vonkajšom svete.

Chaos je to jediné, z čoho niečo vzniká a do čoho sa všetko vracia. Celý tento koncept kontroly nad životom, schopnosti ho neustále riadiť, mať presne zodpovedané otázky, je neudržateľný. Život je riziko, život je náhoda, život sa najlepšie žije v NEVIEM. Vtedy aj hlava prestáva bolieť, aj srdce plakať.

Najlepšie veci v živote človeka vychádzajú z toho, že je aj za tých najnáročnejších okolností schopný vo svojej otvorenosti dostať sa mimo kurz, byť nezachytiteľný radarom, nezaškatuľkovateľný, len tak mimo všetkého určujúceho. A tam mu je fajn.

Dopraj si nevedieť. Dovoľ si každé ráno zobudiť sa ako práve narodené dieťa objavujúce svet nepoškvrnene. Nie je to ľahké, ale ako potom chceš vystúpiť z kolotoča utrpenia?

Cítim, ako do mňa prúdi teplé objatie ducha odniekiaľ, kam nedovidím. Je tu láska, ktorá vo mne vyvstáva tak prirodzene, ako sa obloha rozjasňuje pred úsvitom – láska dostatočná k tomu, aby naplnila nás všetkých a ešte o čosi viac. Spontánna milosť mojej božskej podstaty plávajúca vesmírom, neznepokojená strachom alebo prekážkami akéhokoľvek druhu. Áno, to je láska.

Nech ti slnko cez deň prinesie novú energiu, mesiac nech ťa v noci jemne obnovuje, ako keď prísavky čistia akvárko, dážď zmyje tvoje starosti, vetrík nech ti vleje novú silu do bytia, nech jemne kráčaš svetom a poznáš jeho krásu po všetky dni svojho života. #amen