Kategória: ŽIVOT

Toľko toho nefunguje, toľko utrpenia je všade okolo, toľko hrozných vecí sa stalo v našej minulosti, v našej rodinnej histórii, toľko zárezov naša duša získala a telo uložilo do svojej pamäti. Nezostáva než to prijať a byť vďačný, že popri zmare zažívame aj radosť.

Pevnú „pôdu pod nohami” vám môže poskytnúť reálne miesto, kde stojíte, ktoré vás drží, súznie s vami, je vám príjemné. Takou oporou vám ale môže byť aj vnútorný stav, vedomie seba samého, pocit domova a toho, že niekam patríte. V oboch prípadoch je túžba po pocite, že vás niečo bezpečne a stabilne drží a podporuje. Oprieť sa o seba súvisí s odovzdaním sa životu. Nie vzdaním sa mu. Stojím za sebou i keď za mnou nikdy nikto poriadne nestál.

Všetci ľudia majú vrodenú schopnosť zachovávať si pocit stability aj v pohybe a nestrácať rovnováhu ani uprostred chaosu. Je to naša prirodzenosť, ktorá vznikla zo spôsobu, ktorým nás formovali tvorivé sily počas embryonálneho vývoja. Všetko má svoju prirodzenú rovnováhu. Každý atóm, molekula, bunka, človek, ale aj celá planéta. Keď ste v tomto stave, pôsobí na vás prirodzený univerzálny usporiadajúci princíp! Každého človeka s ním spája vnútorný „centrálny kanál”, tzv. „stredná línia”. Tá ale nie je žiadnou fixnou vecou, ​​ale živým dynamickým zážitkom. Čím viac sa potom obraciame do svojho vnútra smerom k tejto základnej pôde bytia a čím viac z nej žijeme, tým viac sme v kontakte so svojimi zdrojmi a s pocitom vnútornej slobody, bez ohľadu na to v akej situácii sa nachádzame.

Ukotvujme sa v tomto vnútornom priestore stability a opory. I v búrke je to náš bezpečný prístav. Netreba si ho vytvárať technikami, je v nás odmalička. Treba len vnímať, že nikam neodišiel, vždy tu pre nás bol, nikdy nás neopustil. Hľadajte svoje spôsoby, ako sa ho dotknúť. Mne pomohlo prijať svojho otca i mamu takých, akí sú, vtedy som precitla a uvidela v nich kus seba. Viem, že ja som oni. Vďaka tomu si teraz viem dať všetko, čo sa mi od nich nedostalo. Náš vzťah je v súčasnosti najlepší, aký kedy bol, pretože ja už som zastabilizovaná v tom, ako to je. Neohrozuje ma nič zvonku. Sama som si otcom i mamou. Nemám voči nim pocit dlhu ani nič nevyžadujem. A ono to chodí od nich samo bez toho, aby som čokoľvek žiadala. O otca sa pomyselne oprieť – a tým uvoľniť do života. Mamu nosiť v srdci – a tým život milovať. Ty si mama i otec. Opri sa o seba. Už sa viac nemusíš báť. Život kope za Teba.

🍀Odpoveď klientky pri jej vlastnom ukotvovaní sa:
Vidím veci z tej lepšej stránky, aj keď nie sú ideálne. O chvíľu mám 35, myslela som si, ako budem mať rodinu a rozbehnutý biznis. Nemám. Som sama, žijem v cudzej zemi, kde sa zoznamovať nechcem. A väčšiu dôveru v život som nikdy nemala. V dvadsiatich som mala tie dotieravé myšlienky, čo všetko nemám, koho potrebujem, čo mi chýba. Stratila som niekoľko rokov tým, že som potrebovala niekoho k validácii svojich pocitov a citov. Teraz žijem tak, akoby som už všetko dosiahla. Neriešim, či sa to zmení, alebo nie. Sama pre seba som spriaznenou dušou a život je v tomto móde omnoho ľahšie zvládnuteľný.

Ak sa niekto raduje zo života, neznamená to, že nežije smútok alebo bolesť. Radosť nie je podmienená. Poznám osoby s pohnutým životným príbehom, ktoré sa radujú. Vnútorne. Taký panáčik tam skáče a jasné, že si často nabije hubu, ale aj tak sa mu chce. Proste je to taký ADHD úsmevný šibal, ktorý akoby podtrhuje, že nositeľ nepriaznivého osudu môže byť najviac nad vecou. Chvalabohu.

Aj keď viem, že sú v mojej prítomnosti ľudia, ktorí ma ľúbia, ale momentálne sa necítia dobre, prechádzajú si niečím ťažkým, necítia radosť, sú chorí, prázdni, vyhorení, na ich stav moja radosť nemá negatívny dopad. Dokážeme sa navzájom uvidieť. Ja ich a oni mňa. Moja radosť nevyplýva z môjho života, ja sa neradujem, lebo som zarobila peniaze, šla na dovolenku, zaľúbila sa, ja sa teším, lebo je to moja prirodzenosť. Proste to tak je.

Moja radosť Vás neohrozuje, môže Vás miestami nakaziť, smejete sa na nej, možno Vám uľaví v čase najväčšej krízy, potešíte sa aj len na pár minút. To robím. Nesnažím sa Vás presvedčiť, žeby ste sa mali radovať rovnako ako ja. Ani si nemyslím, žeby som bola na tom lepšie ako Vy. Len si tak vzájomne odovzdávame, čo potrebujeme, a Vy viete, že Vás mám rada a chápem Vašu situáciu, ale zároveň tušíte, že tá radosť som ja. Že je to akosi so mnou späté a to sa Vám páči. Čiže tu nejde o to: Buď šťastný ako Alica a tlieskaj rukami, ale o to: Buď sám sebou a zatlieskaj si s Alicou, lebo je to fasa. A čo budeš robiť potom, je už Tvoja vec.

Môžeme sa mať radi, rozumieť si, zdieľať blízkosť, aj keď sme na opačnom emočnom spektre. Keď sa objímeme, vtedy sa mínus roztopí v plus a bude úplne jedno, ako sa kto cíti. Budeme v objatí a vtedy sa všetko vynuluje. Vytvoríme si ten život úplne nanovo a len sa to tak stane.

Som stále s Vami aj keď mám radosť v srdci. Viem, čo je to cítiť sa pod psa a ešte horšie.

Tešiť sa znamená príležitosť odvďačiť sa. A ja ďakujem každý deň svojím bytím❤️

Vitajte v septembri! Uprostred zimy som zistila, že vo mne je nezdolné leto.

Šla som vlakom. Všade plno, lebo leto. Sedávam tak v reštauračnom vozni. Minule som v ňom stretla úžasnú mladú slečnu, ktorá ma úplne odzbrojila svojimi nadčasovými myšlienkami a postojom k životu. Pozdravujem Ťa, moja milá @notesapppoet❤️

Tentoraz bol zážitok iný. Obsluhoval ma kuchár, ktorý si ma okamžite všimol. Priniesol mi objednanú minerálku a ponúkol prosecco s raňajkami. Vravím mu, že idem na dentálnu hygienu a teda by to nebolo úplne ono. Vypýtala som si hneď účet, ale on sa len usmial. Po chvíli došiel a vraví: Váš účet je týmto vybavený. Ja: Naozaj? Vy ste zázračný muž. A on: To vďaka Vám, lebo ste úžasná! A odišiel. Žiadne ďalšie naťahovačky, len tak s ľahkosťou sme sa vzájomne potešili.

Pozeral na mňa tak nežne, nebol dotieravý. Ja som sa totiž v ten deň takto cítila. To, čo mi povedal, ako zareagoval, čo si dovolil, ako ma obdaroval, bolo len výsledkom môjho vyžarovania. Nie je to tak, že vy musíte zmeniť svet okolo seba, aby bol podľa vašich predstáv, ale potrebujete zmeniť seba, aby ste Vy boli podľa svojich predstáv a ten svet sa k tomu prirodzene pridá.

Cítim sa celistvá, ale stále plná tajomstva. S dobrodružným duchom vo vnútri, ktorý už nepotrebuje všetko vedieť, len si užívam jeho prítomnosť v sebe. Taká svoja. Alica. Spontánna. Navonok slnko, vo vnútri luna. Víchrica i stojatý močiar. Premenlivá i nemenná. Ja už viem, že mnou to začína i končí. Môj postoj rozhoduje, nie okolnosti. Môžem byť šťastná i v nešťastí. Smutná v radosti. Milujúca v neopätovaní. No a čo?

Dovoľujem si POTEŠENIE, je to jediný stav bytia, z ktorého žena v skutočnosti môže dosiahnuť to, po čom túži.

Veda sa snaží formulovať zákony nášho vesmíru. Rovnice, ktorými vysvetlíme minulosť a predpovieme budúcnosť. Ale tak mi napadá, že sme možno zabudli na jednu z najdôležitejších premenných zo všetkých. Prekvapenie. Čo ak život skrátka musí byť nepredvídateľný? A rovnako tak možno i to, čo mu vôbec dopraje vzniknúť. Počiatok života.

Požehnáva Vás svätá Alžbeta v prestrojení, nech čím skôr pochopíte, že toto divadelné predstavenie sa odohráva k Vašim službám🙏

p.s.: to prosecco mi nakoniec hodil do tašky:)

#kinder #surprise