Kategória: ŽIVOT

P. je Moraváčka jak Brno a má už od podstaty tuhý koreň. Ťažké životné skúšky zvláda s prehľadom i keď sa život s ňou nemazná. P. schudla svojpomocne 82 kg a cesta to bola naozaj tŕnistá. Toľko sebazaprenia, bolesti, chuti to vzdať, podkopávania a nedôvery, čo si počas tohto zažila, znie až neuveriteľne. Stále sa dvíha, keď znova padne a jej sila je nesmierna. Moje bľabotanie o tom nikdy jej potenciál nevystihne. V terapii znova nachádzaš svoje stratené sebavedomie. Buduješ si sebadôveru a prijímaš sebalásku. A uznávaš samu seba bez ohľadu na to, čo si šušká okolie. Lebo schudnúť bol len začiatok.

Máš môj obdiv, že si to celé prešla so vztýčenou hlavou a konečne si dovoľuješ zvoľniť, dopriať si pozornosť od iných, ktorá Ti bola tak dlho odopieraná. Začínaš veriť, že si milovaniahodná presne taká, aká si. Bola si naučená, že láska sú problémy, že prekážky sú to, čo Ťa definuje. Nie je to tak. Pusť sa a dovoľ si žiť šťastne a konečne podľa svojich predstáv. Zaslúžiš si všetku lásku sveta.

Drahá V., pamätám si, ako sme spolu sedeli u Teba doma a ja som povedala, možno bude aj 4-krát, ale teraz to nechaj tak. A ty si to nechala. Och, aké ťažké to pre Teba bolo, moja perfekcionistka a analytička, ale zvládla si to, ako všetko predtým. Verila si mi a dôverovala procesu. Máme troch anjelikov, ktorí nás sprevádzajú životom. Navždy sú tu s nami. Preto, moji milí, sú otázky o tehotenstve nemiestne, preto je staranie sa do druhých nevhodné, nikdy neviete, kto si čím prechádza. Až keď si to pustila, vtedy to prišlo, mala si na jar kúpené letenky do Vietnamu, haha, milujeme vtipné vsuvky od života😁 

Potom nastal deň D a 2.8. sa narodilo krásne zdravé dievčatko a dnes oslavuje 2 mesiace. Naša parťáčka, ktorá si počkala na tú najvhodnejšiu chvíľu. Mala si to vo svojich rukách? Nie. Prišlo to samo, ako všetko v živote, čo prestaneš riadiť. Vždy mi povieš, to vďaka Tebe, ale nie, to vďaka tomu, že Tvoja láska bola silnejšia ako strach a máš jej v sebe toľko, že tento malý človiečik si ju prišiel od Teba vychutnať plnými dúškami💜

Obe dievčatá sú rovnako staré. Čo Ti to ukazuje? 

Nevzdávaj sa, život môže začať aj v jeho druhej polovici a byť ešte omnoho krajší. Nikdy nie je neskoro začať žiť svoj príbeh, ty vieš, čo potrebuješ naplniť. Tak sa už toľko neboj a vykroč. Choď von do lesov, choď von. Ak nepôjdeš von do lesov, nič sa nikdy nestane a tvoj život nikdy nezačne.

Ak budeš potrebovať na tejto ceste upratať šutre, ozvi sa mi. Spolu to zvládneme.

Ľúbim Vás VŠETKY, moje statočnice, ste moje životné dary🫶

#terapia #laskou

Toľko toho nefunguje, toľko utrpenia je všade okolo, toľko hrozných vecí sa stalo v našej minulosti, v našej rodinnej histórii, toľko zárezov naša duša získala a telo uložilo do svojej pamäti. Nezostáva než to prijať a byť vďačný, že popri zmare zažívame aj radosť.

Pevnú „pôdu pod nohami” vám môže poskytnúť reálne miesto, kde stojíte, ktoré vás drží, súznie s vami, je vám príjemné. Takou oporou vám ale môže byť aj vnútorný stav, vedomie seba samého, pocit domova a toho, že niekam patríte. V oboch prípadoch je túžba po pocite, že vás niečo bezpečne a stabilne drží a podporuje. Oprieť sa o seba súvisí s odovzdaním sa životu. Nie vzdaním sa mu. Stojím za sebou i keď za mnou nikdy nikto poriadne nestál.

Všetci ľudia majú vrodenú schopnosť zachovávať si pocit stability aj v pohybe a nestrácať rovnováhu ani uprostred chaosu. Je to naša prirodzenosť, ktorá vznikla zo spôsobu, ktorým nás formovali tvorivé sily počas embryonálneho vývoja. Všetko má svoju prirodzenú rovnováhu. Každý atóm, molekula, bunka, človek, ale aj celá planéta. Keď ste v tomto stave, pôsobí na vás prirodzený univerzálny usporiadajúci princíp! Každého človeka s ním spája vnútorný „centrálny kanál”, tzv. „stredná línia”. Tá ale nie je žiadnou fixnou vecou, ​​ale živým dynamickým zážitkom. Čím viac sa potom obraciame do svojho vnútra smerom k tejto základnej pôde bytia a čím viac z nej žijeme, tým viac sme v kontakte so svojimi zdrojmi a s pocitom vnútornej slobody, bez ohľadu na to v akej situácii sa nachádzame.

Ukotvujme sa v tomto vnútornom priestore stability a opory. I v búrke je to náš bezpečný prístav. Netreba si ho vytvárať technikami, je v nás odmalička. Treba len vnímať, že nikam neodišiel, vždy tu pre nás bol, nikdy nás neopustil. Hľadajte svoje spôsoby, ako sa ho dotknúť. Mne pomohlo prijať svojho otca i mamu takých, akí sú, vtedy som precitla a uvidela v nich kus seba. Viem, že ja som oni. Vďaka tomu si teraz viem dať všetko, čo sa mi od nich nedostalo. Náš vzťah je v súčasnosti najlepší, aký kedy bol, pretože ja už som zastabilizovaná v tom, ako to je. Neohrozuje ma nič zvonku. Sama som si otcom i mamou. Nemám voči nim pocit dlhu ani nič nevyžadujem. A ono to chodí od nich samo bez toho, aby som čokoľvek žiadala. O otca sa pomyselne oprieť – a tým uvoľniť do života. Mamu nosiť v srdci – a tým život milovať. Ty si mama i otec. Opri sa o seba. Už sa viac nemusíš báť. Život kope za Teba.

🍀Odpoveď klientky pri jej vlastnom ukotvovaní sa:
Vidím veci z tej lepšej stránky, aj keď nie sú ideálne. O chvíľu mám 35, myslela som si, ako budem mať rodinu a rozbehnutý biznis. Nemám. Som sama, žijem v cudzej zemi, kde sa zoznamovať nechcem. A väčšiu dôveru v život som nikdy nemala. V dvadsiatich som mala tie dotieravé myšlienky, čo všetko nemám, koho potrebujem, čo mi chýba. Stratila som niekoľko rokov tým, že som potrebovala niekoho k validácii svojich pocitov a citov. Teraz žijem tak, akoby som už všetko dosiahla. Neriešim, či sa to zmení, alebo nie. Sama pre seba som spriaznenou dušou a život je v tomto móde omnoho ľahšie zvládnuteľný.

Ak sa niekto raduje zo života, neznamená to, že nežije smútok alebo bolesť. Radosť nie je podmienená. Poznám osoby s pohnutým životným príbehom, ktoré sa radujú. Vnútorne. Taký panáčik tam skáče a jasné, že si často nabije hubu, ale aj tak sa mu chce. Proste je to taký ADHD úsmevný šibal, ktorý akoby podtrhuje, že nositeľ nepriaznivého osudu môže byť najviac nad vecou. Chvalabohu.

Aj keď viem, že sú v mojej prítomnosti ľudia, ktorí ma ľúbia, ale momentálne sa necítia dobre, prechádzajú si niečím ťažkým, necítia radosť, sú chorí, prázdni, vyhorení, na ich stav moja radosť nemá negatívny dopad. Dokážeme sa navzájom uvidieť. Ja ich a oni mňa. Moja radosť nevyplýva z môjho života, ja sa neradujem, lebo som zarobila peniaze, šla na dovolenku, zaľúbila sa, ja sa teším, lebo je to moja prirodzenosť. Proste to tak je.

Moja radosť Vás neohrozuje, môže Vás miestami nakaziť, smejete sa na nej, možno Vám uľaví v čase najväčšej krízy, potešíte sa aj len na pár minút. To robím. Nesnažím sa Vás presvedčiť, žeby ste sa mali radovať rovnako ako ja. Ani si nemyslím, žeby som bola na tom lepšie ako Vy. Len si tak vzájomne odovzdávame, čo potrebujeme, a Vy viete, že Vás mám rada a chápem Vašu situáciu, ale zároveň tušíte, že tá radosť som ja. Že je to akosi so mnou späté a to sa Vám páči. Čiže tu nejde o to: Buď šťastný ako Alica a tlieskaj rukami, ale o to: Buď sám sebou a zatlieskaj si s Alicou, lebo je to fasa. A čo budeš robiť potom, je už Tvoja vec.

Môžeme sa mať radi, rozumieť si, zdieľať blízkosť, aj keď sme na opačnom emočnom spektre. Keď sa objímeme, vtedy sa mínus roztopí v plus a bude úplne jedno, ako sa kto cíti. Budeme v objatí a vtedy sa všetko vynuluje. Vytvoríme si ten život úplne nanovo a len sa to tak stane.

Som stále s Vami aj keď mám radosť v srdci. Viem, čo je to cítiť sa pod psa a ešte horšie.

Tešiť sa znamená príležitosť odvďačiť sa. A ja ďakujem každý deň svojím bytím❤️

Vitajte v septembri! Uprostred zimy som zistila, že vo mne je nezdolné leto.