Prechádzam sa mestom, tráva sa tlačí pomedzi dlaždice, ale každá má svoj koreň pod zemou. Takže možno je v poriadku, že aj ja som bola veľmi dlho pod zemou. Najhrubší strom bol predsa kedysi najtenší.
Čo silné v prírode nezačínalo slabé? Ak som doteraz bola slabá, neznamená to, že nikdy nebudem silná.
Niekedy sú totiž najsilnejšie srdcia tie, ktoré boli nespočetnekrát opravené, a najjasnejší duch ten, ktorý sa naučil žiariť skrze svoje jazvy. Ako v tej Ezopovej bájke, keď korytnačka predbehla zajaca… A nie, nešlo o rýchlosť:)
V novembri sa pomaličky všetko navôkol stíši. Svet si líha do svojej teplej zimnej postele. Posteľ je čistá a tichá, ale pod jej prikrývkou je ukrytého mnoho života. November zahalí krajinu pokojom, akoby sama zem vydýchla a ukladala sa na odpočinok. Stromy stoja vo svojej nahote ako aj my opäť po roku, listy odkladajú svoju farebnosť a polia zívajú otvoreným náručím, posypané prvými náznakmi mrazu.
Pod touto vyrovnanou duchnou sa príroda pripravuje na spánok, vytvára mäkkú posteľ pre život, ktorý hľadá útočisko pred chladnou zimou—prístrešie, kde môžu kvety nerušene spať, korene sa usadiť a tvory sa zahrabať hlboko do tepla pod zemou.
Táto naoko chladná posteľ ukrýva tajomstvá pod svojím povrchom. Hoci svet nad ňou môže vyzerať nehybne a prázdno, život ticho prebýva vnútri, zbiera silu na jarný rozkvet. November nás učí kráse odpočinku, pripravuje nás na tichý prechod a povzbudzuje dôveru v to, že v tomto pokojnom ústraní sa príroda jednoducho obnovuje a trpezlivo čaká na návrat svetla a tepla.
Odmietnutie je pre nás zložitá skúsenosť, no má významný vplyv na náš duševný vývoj. Je to jedna z tých vecí v živote, ktoré nás učia o sebe, o našich vzťahoch a o tom, ako vnímať svoju hodnotu a svoje hranice. Hoci odmietnutie vyvoláva bolesť a smútok, prináša so sebou nevyhnutné lekcie, ktoré nás môžu posilniť a správne nasmerovať.
1. Odmietnutie nás učí prijať svoju hodnotu:
• Keď nás niekto odmietne, máme tendenciu pochybovať o sebe, svojej hodnote, atraktívnosti či o svojich schopnostiach. Avšak odmietnutie nás učí, že naša hodnota nie je určená druhými ľuďmi, ale tým, ako vnímame a prijímame sami seba.
• Je to príležitosť pozrieť sa do svojho vnútra a pochopiť, že naša hodnota nie je znížená len preto, že si nás niekto nevybral alebo od nás odišiel. Učí nás rozlišovať medzi tým, čo chceme a čo je pre nás skutočne správne.
2. Odmietnutie ukazuje, čo nie je naše:
• Často nás odmietnutie chráni pred situáciami alebo ľuďmi, ktorí nie sú pre nás vhodní. Môže nás odviesť od vzťahov alebo príležitostí, ktoré by nám v konečnom dôsledku priniesli viac bolesti než šťastia.
• Niekedy môže byť odmietnutie spôsobom, ako nám život ukazuje, že sa máme pohnúť iným smerom alebo sa zamerať na veci, ktoré sú pre nás lepšie. Až neskôr pochopíme, prečo to tak bolo a uvedomíme si, že odmietnutie bolo pre nás darom v prestrojení.
3. Budovanie emocionálnej odolnosti:
• Každá skúsenosť s odmietnutím nás pripravuje na to, aby sme lepšie zvládali životné výzvy. Učí nás, ako si chrániť svoje srdce, a zároveň nás posilňuje v tom, aby sme sa nebáli prejavovať svoje pocity a túžby, boli naplno sami sebou.
• Čeliť odmietnutiu v nás rozvíja schopnosť pracovať s bolesťou a transformovať ju na silu. Bolesť je prechodná, ale rast a uvedomenie sú trvalé.
4. Prijatie odmietnutia ako súčasť života:
• Odmietnutie sem patrí. Zažívame ho všetci. Aj tí pekní a úspešní. Je to prirodzený proces, ktorým prijímame zmeny a prispôsobujeme sa novým okolnostiam. Každý človek má svoje dôvody, prečo niečo prijme alebo odmietne, a často to vôbec nesúvisí s našou vnútornou hodnotou.
• Keď sa naučíme prijať odmietnutie bez odporu, stávame sa emocionálne vyrovnanejšími a zrelšími. Rozumieme tomu, že odmietnutie je len jeden krok na našej ceste, ktorý nás posúva bližšie k tomu, čo je pre nás lepšie a autentickejšie.
5. Odmietnutie nás otvára novým možnostiam:
• Aj keď dvere zavrieme, ďalšie sa inde otvoria. Odmietnutie býva začiatkom nových príležitostí aj len v uvedomení. Je to akoby nám život ukázal, že sa máme pozrieť iným smerom, kde nás čaká niečo zmysluplné.
💕Ako sa s odmietnutím vyrovnať:
1. Prijmi bolesť, ale neostaň v nej: Je normálne, že odmietnutie bolí, ale nenechaj sa ním ovládnuť. Dopraj si čas na spracovanie emócií, ale nevzdávaj sa snahy nájsť nové cesty.
2. Nepovažuj to za osobné zlyhanie: Odmietnutie nie je odrazom tvojej hodnoty. Každý má svoje preferencie a obmedzenia. Tvoja hodnota nespočíva v tom, či ťa niekto prijme alebo odmietne.
3. Uč sa z odmietnutia: Vnímaj odmietnutie ako lekciu. Skús premýšľať, čo sa z danej situácie môžeš naučiť o sebe, o iných a o svojej budúcnosti.
4. Daj priestor tomu, čo je pre Teba: Odmietnutie je často začiatkom nových, lepších vecí. To, čo sa teraz zdá ako koniec, môže byť prípravou na niečo väčšie.
5. Rozvíjaj sebadôveru a odolnosť: Využi odmietnutie na posilnenie svojej vnútornej sily. Čím viac čelíš výzvam, tým silnejšia sa stáva tvoja schopnosť zvládať životné prekážky. Odmietnutie je teda príležitosťou na rast a ukazuje nám, že život je plný zmien a nových začiatkov. Ak sa k nemu postavíme ako k nástroju učenia a sebaprijatia, môžeme z neho vyjsť silnejší a otvorenejší voči krajším veciam, ktoré tu pre nás určite sú.
Sníval sa mi sen, že som si kúpila zmrzlinu a veľmi sa na ňu tešila. Nakoniec som z nej každému kúsok dala a ten zvyšok som podarovala neterke, ktorá sa obrovsky potešila. Nachádzam rovnováhu medzi dávaním a prijímaním, a to mi prináša vnútorný pokoj a spokojnosť.
Robím to spontánne, vôbec nad tým nepremýšľam, nekalkulujem, všímam si, dojíma ma bežný pohľad na svet, dýcham každou jeho bunkou. V bežnom dni sa odohrávajú magické chvíľky, aby človek jemnučko pookrial, akú hojnosť žije. Úplne jednoduchými a nezištnými krokmi, ako aj len babičke v Lidli aktivovať svoj kupón na uhorky.
Môj sen o zmrzline odráža pocity celistvosti, ktoré momentálne žijem. Nič mi nechýba. Zmrzlina predstavuje potešenie aj osobnú odmenu, to, čo si veľmi cením a prináša mi uspokojenie. Práve preto, že viem, akú radosť z toho mám, doprajem to pocítiť aj druhým.
Mojou prirodzenosťou je zdieľať šťastie, deliť sa o svoje radosti s inými a neustále oživovať altruistický prístup k životu. Tento sen ukazuje vrelosť, láskavosť a veľkorysosť, pretože sa nebojím vzdať niečoho, čo mi prináša radosť, aby som obohatila iných.
To, že som nechala neter dojesť celú zmrzlinu a necítila som žiadnu ľútosť, ukazuje nezištnosť skutku a spokojnosť s tým, že druhí sú šťastní, lebo som s nimi spätá. Dávanie ma napĺňa, nie na úkor seba, ale práve skrz seba. Dávam z prebytku svojho prežívania, nie z nedostatku. Prebytok získavam aj len pohľadom na krásu v obyčajnej chvíli bez lesku.
Necítim sa ochudobnená ak s láskavým posolstvom kráčam v ústrety druhým. Čo dostávam späť? Nič. Vráti sa mi len to, čo sama dám. Ak súcitím, tak dvakrát toľko, ak dávam z radosti, tak tá sa mi potom otvára na každom kroku, láska sa predsa nedá rozdeliť, tá je nekonečná, sebe neukrajujem z ničoho, len to posuniem ďalej a ďalej a ďalej.
Ak vám chýba „zmysel života“, zájdite do domova seniorov a pýtajte sa… ako to vidia. Zájdite do hospicu a počúvajte. Srdcom. Konajte – srdcom. Bez ohľadu na to, či je to vaša rodina alebo nie. Koniec koncov – všetci sme tak trochu rodina bytostí Zeme a Vesmíru.
Bez ohľadu na to, či o sebe vieme alebo nie, stále sme spolu a už navždy budeme. Nemôžete nikoho opustiť, keď sme jedno.
P. je Moraváčka jak Brno a má už od podstaty tuhý koreň. Ťažké životné skúšky zvláda s prehľadom i keď sa život s ňou nemazná. P. schudla svojpomocne 82 kg a cesta to bola naozaj tŕnistá. Toľko sebazaprenia, bolesti, chuti to vzdať, podkopávania a nedôvery, čo si počas tohto zažila, znie až neuveriteľne. Stále sa dvíha, keď znova padne a jej sila je nesmierna. Moje bľabotanie o tom nikdy jej potenciál nevystihne. V terapii znova nachádzaš svoje stratené sebavedomie. Buduješ si sebadôveru a prijímaš sebalásku. A uznávaš samu seba bez ohľadu na to, čo si šušká okolie. Lebo schudnúť bol len začiatok.
Máš môj obdiv, že si to celé prešla so vztýčenou hlavou a konečne si dovoľuješ zvoľniť, dopriať si pozornosť od iných, ktorá Ti bola tak dlho odopieraná. Začínaš veriť, že si milovaniahodná presne taká, aká si. Bola si naučená, že láska sú problémy, že prekážky sú to, čo Ťa definuje. Nie je to tak. Pusť sa a dovoľ si žiť šťastne a konečne podľa svojich predstáv. Zaslúžiš si všetku lásku sveta.
Drahá V., pamätám si, ako sme spolu sedeli u Teba doma a ja som povedala, možno bude aj 4-krát, ale teraz to nechaj tak. A ty si to nechala. Och, aké ťažké to pre Teba bolo, moja perfekcionistka a analytička, ale zvládla si to, ako všetko predtým. Verila si mi a dôverovala procesu. Máme troch anjelikov, ktorí nás sprevádzajú životom. Navždy sú tu s nami. Preto, moji milí, sú otázky o tehotenstve nemiestne, preto je staranie sa do druhých nevhodné, nikdy neviete, kto si čím prechádza. Až keď si to pustila, vtedy to prišlo, mala si na jar kúpené letenky do Vietnamu, haha, milujeme vtipné vsuvky od života😁
Potom nastal deň D a 2.8. sa narodilo krásne zdravé dievčatko a dnes oslavuje 2 mesiace. Naša parťáčka, ktorá si počkala na tú najvhodnejšiu chvíľu. Mala si to vo svojich rukách? Nie. Prišlo to samo, ako všetko v živote, čo prestaneš riadiť. Vždy mi povieš, to vďaka Tebe, ale nie, to vďaka tomu, že Tvoja láska bola silnejšia ako strach a máš jej v sebe toľko, že tento malý človiečik si ju prišiel od Teba vychutnať plnými dúškami💜
Obe dievčatá sú rovnako staré. Čo Ti to ukazuje?
Nevzdávaj sa, život môže začať aj v jeho druhej polovici a byť ešte omnoho krajší. Nikdy nie je neskoro začať žiť svoj príbeh, ty vieš, čo potrebuješ naplniť. Tak sa už toľko neboj a vykroč. Choď von do lesov, choď von. Ak nepôjdeš von do lesov, nič sa nikdy nestane a tvoj život nikdy nezačne.
Ak budeš potrebovať na tejto ceste upratať šutre, ozvi sa mi. Spolu to zvládneme.
