Kategória: ŽIVOT

Čo keby sme prestali donekonečna riešiť seba, druhých, počasie, zajtrajšie noviny? Čo keby sme si na chvíľu dovolili byť spokojní – spokojní s tým, čo máme, kde sme, akí sme? Nemusieť stále niečo zlepšovať, naprávať, prerábať. Každá sekunda dňa je preplnená myšlienkami o tom, čo treba – furt dačo. Tá nekonečná smršť myšlienok nás vháňa do vyčerpania a zároveň do prázdnoty.

Naša myseľ si vždy nájde, čo “treba vyriešiť”. Keď jednu vec dokončí, okamžite si vytvorí ďalšiu úlohu. Je to donekonečna riešiaca zakliata panna vo Váhu – neúnavne hľadajúca aktivitu, len aby sa náhodou na chvíľku nezastavila. Ale čo ak práve to zastavenie je tým, po čom naša duša skutočne túži?

Aké ideálne by to všetko myseľ chcela mať. No pravdou je, že tak, ako to je práve teraz, je to ono – náš život. Aj byť nervózny na dovolenke, nespokojný so zastavením pri chorobe, aj cítiť smútok počas Vianoc. Kto vlastne povedal, že by to malo byť inak? Neustále sa tlačiť do predstáv o dokonalosti – dokonalých pocitov, dokonalého dňa, dokonalého seba – plodí len hlbšiu nespokojnosť.

Čo keby sme si namiesto toho dovolili byť? Dovoliť si byť unavení, smutní, alebo dokonca blázniví. Dovoliť si byť „nedokonalí“. Práve to je totiž sloboda – oslobodiť sa od vlastných očakávaní.

Blíži sa koniec roka. Možno by sme si mohli namiesto veľkých plánov a ďalších cieľov darovať jeden výnimočný darček: prijať veci také, aké sú. Sadnúť si so šálkou horúcej čokolády, vyjsť na prechádzku pomedzi snehové vločky, byť so svojimi blízkymi – a hlavne byť sami so sebou.

Nikdy to nebude dokonalé, nikdy to nebude „hotové“. Ale presne v tejto nedokonalosti sa skrýva krása nášho príbehu. Tak sa uvoľni, nechaj veci tak, ako sú, a daruj si kúsok pokoja. To bude tvoj najväčší tohtoročný darček.

Vieš, kedy by sa Ti uľavilo? Keď by si si dovolila raz aj niečo nevedieť. Povedz si to v duchu sama pre seba, keď zas budeš zahĺbená v strachu o svoju budúcnosť: Dovoľujem si nevedieť! A naozaj si to dovoľ.

Ruže, ktoré ste nazhromaždili v pamäti, nie sú skutočné. Rovnako ako ruže, o ktorých snívate. Len táto ruža je reálna. Ty🌹

#kiss #from #a #rose

Jazdi opatrne po tejto ceste, pretože ľudia často menia pruhy bez smeroviek.

Cesta životom je kľukatá, plná neočakávaných zákrut a nepredvídateľných zvratov. Je to cesta, ktorú zdieľame s nespočetnými cestovateľmi, každý má svoj vlastný cieľ, svoje tempo a svoj spôsob, ako sa vyrovnávať so zákrutami. Rovnako ako sa učíme jazdiť opatrne na rušnej diaľnici, musíme aj na tejto ceste postupovať s pozorným srdcom a bdelými očami.

Na tejto ceste ľudia často menia pruhy bez signálov. Menia smer bez varovania, poháňaní vlastnými túžbami, strachmi a svojimi vlastnými interpretáciami google mapy. Niekedy sú tieto zmeny pruhov úmyselné, vedomé rozhodnutie zmeniť smer. Inokedy sú impulzívne, ako reakcia na náhlu obchádzku alebo zmenu v krajine (napríklad v dôsledku nedostavanej diaľnice:P).

Bez ohľadu na dôvod nás tieto neočakávané zmeny môžu zanechať zmätených, zranených alebo dokonca zradených. Možno sme cestovali vedľa niekoho, zdieľali tú istú cestu, len aby sme zistili, že bez slova zamieril iným smerom.

Skús po tejto ceste zvanej život jazdiť opatrne a zároveň s ľahkosťou, aby ťa nič príliš nepohlcovalo a ty si videl jasne vpred. Všímaj si tých, ktorí ťa obklopujú, ale zároveň maj na pamäti aj svoju vlastnú cestu. Neboj sa zmeniť pruh, keď to bude potrebné, ale vždy to rob s jasným signálom, jemným varovaním tým, ktorí možno cestujú vedľa teba. A pamätaj, aj keď ostatní zmenia pruh bez varovania, neznižuje to hodnotu tvojej vlastnej cesty. Pokračuj ďalej, s pevným vedením a súcitným srdcom.

Existuje istý druh nevedomej sily.
Dýcha v tebe po celý čas, ale ani ty, ani nikto iný si ju priamo neuvedomuje.
Žije tam a čaká na deň, keď bude potrebná, na najtemnejšiu hodinu najtemnejšej noci.
A potom, keď si zničený, porazený, odmietnutý, keď je tvoje srdce tak zlomené, že nevieš, či sa ešte niekedy dá poskladať naspäť, zašepká: „Ahoj. Nepoznáš ma. Ale som tu.“

Šťastnú cestu!

Prechádzam sa mestom, tráva sa tlačí pomedzi dlaždice, ale každá má svoj koreň pod zemou. Takže možno je v poriadku, že aj ja som bola veľmi dlho pod zemou. Najhrubší strom bol predsa kedysi najtenší.

Čo silné v prírode nezačínalo slabé? Ak som doteraz bola slabá, neznamená to, že nikdy nebudem silná.

Niekedy sú totiž najsilnejšie srdcia tie, ktoré boli nespočetnekrát opravené, a najjasnejší duch ten, ktorý sa naučil žiariť skrze svoje jazvy. Ako v tej Ezopovej bájke, keď korytnačka predbehla zajaca… A nie, nešlo o rýchlosť:)

V novembri sa pomaličky všetko navôkol stíši. Svet si líha do svojej teplej zimnej postele. Posteľ je čistá a tichá, ale pod jej prikrývkou je ukrytého mnoho života. November zahalí krajinu pokojom, akoby sama zem vydýchla a ukladala sa na odpočinok. Stromy stoja vo svojej nahote ako aj my opäť po roku, listy odkladajú svoju farebnosť a polia zívajú otvoreným náručím, posypané prvými náznakmi mrazu.

Pod touto vyrovnanou duchnou sa príroda pripravuje na spánok, vytvára mäkkú posteľ pre život, ktorý hľadá útočisko pred chladnou zimou—prístrešie, kde môžu kvety nerušene spať, korene sa usadiť a tvory sa zahrabať hlboko do tepla pod zemou.

Táto naoko chladná posteľ ukrýva tajomstvá pod svojím povrchom. Hoci svet nad ňou môže vyzerať nehybne a prázdno, život ticho prebýva vnútri, zbiera silu na jarný rozkvet. November nás učí kráse odpočinku, pripravuje nás na tichý prechod a povzbudzuje dôveru v to, že v tomto pokojnom ústraní sa príroda jednoducho obnovuje a trpezlivo čaká na návrat svetla a tepla.

Vyčkajme spolu s ňou a Oddychujme.

Odmietnutie je pre nás zložitá skúsenosť, no má významný vplyv na náš duševný vývoj. Je to jedna z tých vecí v živote, ktoré nás učia o sebe, o našich vzťahoch a o tom, ako vnímať svoju hodnotu a svoje hranice. Hoci odmietnutie vyvoláva bolesť a smútok, prináša so sebou nevyhnutné lekcie, ktoré nás môžu posilniť a správne nasmerovať. 

1. Odmietnutie nás učí prijať svoju hodnotu:

• Keď nás niekto odmietne, máme tendenciu pochybovať o sebe, svojej hodnote, atraktívnosti či o svojich schopnostiach. Avšak odmietnutie nás učí, že naša hodnota nie je určená druhými ľuďmi, ale tým, ako vnímame a prijímame sami seba. 

• Je to príležitosť pozrieť sa do svojho vnútra a pochopiť, že naša hodnota nie je znížená len preto, že si nás niekto nevybral alebo od nás odišiel. Učí nás rozlišovať medzi tým, čo chceme a čo je pre nás skutočne správne. 

2. Odmietnutie ukazuje, čo nie je naše:

• Často nás odmietnutie chráni pred situáciami alebo ľuďmi, ktorí nie sú pre nás vhodní. Môže nás odviesť od vzťahov alebo príležitostí, ktoré by nám v konečnom dôsledku priniesli viac bolesti než šťastia. 

• Niekedy môže byť odmietnutie spôsobom, ako nám život ukazuje, že sa máme pohnúť iným smerom alebo sa zamerať na veci, ktoré sú pre nás lepšie. Až neskôr pochopíme, prečo to tak bolo a uvedomíme si, že odmietnutie bolo pre nás darom v prestrojení. 

3. Budovanie emocionálnej odolnosti:

• Každá skúsenosť s odmietnutím nás pripravuje na to, aby sme lepšie zvládali životné výzvy. Učí nás, ako si chrániť svoje srdce, a zároveň nás posilňuje v tom, aby sme sa nebáli prejavovať svoje pocity a túžby, boli naplno sami sebou.

• Čeliť odmietnutiu v nás rozvíja schopnosť pracovať s bolesťou a transformovať ju na silu. Bolesť je prechodná, ale rast a uvedomenie sú trvalé. 

4. Prijatie odmietnutia ako súčasť života:

• Odmietnutie sem patrí. Zažívame ho všetci. Aj tí pekní a úspešní. Je to prirodzený proces, ktorým prijímame zmeny a prispôsobujeme sa novým okolnostiam. Každý človek má svoje dôvody, prečo niečo prijme alebo odmietne, a často to vôbec nesúvisí s našou vnútornou hodnotou. 

• Keď sa naučíme prijať odmietnutie bez odporu, stávame sa emocionálne vyrovnanejšími a zrelšími. Rozumieme tomu, že odmietnutie je len jeden krok na našej ceste, ktorý nás posúva bližšie k tomu, čo je pre nás lepšie a autentickejšie. 

5. Odmietnutie nás otvára novým možnostiam:

• Aj keď dvere zavrieme, ďalšie sa inde otvoria. Odmietnutie býva začiatkom nových príležitostí aj len v uvedomení. Je to akoby nám život ukázal, že sa máme pozrieť iným smerom, kde nás čaká niečo zmysluplné.

💕Ako sa s odmietnutím vyrovnať: 

1. Prijmi bolesť, ale neostaň v nej: Je normálne, že odmietnutie bolí, ale nenechaj sa ním ovládnuť. Dopraj si čas na spracovanie emócií, ale nevzdávaj sa snahy nájsť nové cesty.

2. Nepovažuj to za osobné zlyhanie: Odmietnutie nie je odrazom tvojej hodnoty. Každý má svoje preferencie a obmedzenia. Tvoja hodnota nespočíva v tom, či ťa niekto prijme alebo odmietne.

3. Uč sa z odmietnutia: Vnímaj odmietnutie ako lekciu. Skús premýšľať, čo sa z danej situácie môžeš naučiť o sebe, o iných a o svojej budúcnosti.

4. Daj priestor tomu, čo je pre Teba: Odmietnutie je často začiatkom nových, lepších vecí. To, čo sa teraz zdá ako koniec, môže byť prípravou na niečo väčšie.

5. Rozvíjaj sebadôveru a odolnosť: Využi odmietnutie na posilnenie svojej vnútornej sily. Čím viac čelíš výzvam, tým silnejšia sa stáva tvoja schopnosť zvládať životné prekážky. Odmietnutie je teda príležitosťou na rast a ukazuje nám, že život je plný zmien a nových začiatkov. Ak sa k nemu postavíme ako k nástroju učenia a sebaprijatia, môžeme z neho vyjsť silnejší a otvorenejší voči krajším veciam, ktoré tu pre nás určite sú.