Kategória: ZNOVUZRODENIE

Tie najdôležitejšie momenty v mojom živote boli zároveň tie najťažšie. Dôležitým míľnikom nebolo len prežiť ich, ale prijať tú bolesť, neodvracať pred ňou zrak a nevytláčať ju zo seba. Naučila som sa, že keď bolesť prijmeš, tak nezmizne. Ostane s tebou, ale prestane byť tvojím nepriateľom. Stane sa súčasťou tvojho príbehu a pripomienkou sily, ktorú si v sebe objavil/a.

V epicentre bolesti sa zdá byť všetko neznesiteľné. No práve tam sa začína proces, ktorý posilňuje ducha. Časom prichádza hlbšie pochopenie seba, schopnosť ísť ďalej a vnímať život intenzívnejšie, so všetkými jeho odtieňmi. Bolesť nás nezastaví, ak ju necháme byť našou sprievodkyňou.

„Je dôležité, aby sme boli ochotní integrovať do seba pravdu o našej bezmocnosti a krehkosti.” Iba keď si dovolíme pozrieť sa do očí našim najzraniteľnejším stránkam, môžeme pochopiť, že sila nespočíva v ich popieraní, ale v schopnosti ich prijať a niesť. Nemusí to byť heroická sila. Niekedy stačí nechať bolesť sebou prejsť, bez odporu.

Nedávno som to prežila. Nechala som emóciu, aby mnou prešla – bez toho, aby som ju popierala a nechala sa ňou ovládať. Nekonala som jej prostredníctvom, nesnažila som sa niečo zachrániť či potlačiť. Bola tam, v úzkosti, slzách, v tme, no zároveň bola ku mne zhovievavá. Len kompletne prešla mojím telom. Zanechala vo mne pocit, že v tej zraniteľnosti je hĺbka. A že práve cez bolesť dokážem precítiť krásu života i keď je tak nevyspytateľný.

Určité momenty prinášajú srdcervúci pocit, že sa už nikdy nebudeš cítiť dobre. A predsa, mesiace plynú a tá bolesť postupne stratí svoju váhu. Život sa okolo nej preformuje, prijme ju, a práve ona ti nakoniec dá možnosť znovu vstať. Vyjsť von, ukázať sa svetu – jednoducho žiť. Skús brať veci tak, ako prichádzajú a odchádzajú. Neanalyzuj ich. Ako keď z okna pozoruješ život na ulici. Neznamená to, že si plochý alebo ľahostajná. Cítiš. Len sa kukáš na film svojho života s popcornom v ruke a chutí ti.

Zmena bolí. Ale zmena je život. A keď sa naučíme prijať všetky jeho stránky – vrátane našej krehkosti a bezmocnosti v istých nečakaných momentoch – nájdeme v nej krásu a hĺbku, ktorú sme si predtým nedokázali pripustiť. 

Aj lev si občas potrebuje oddýchnuť a premeniť sa na pudlíka:)

Skúšať veci brať, ako prichádzajú a odchádzajú. Neanalyzovať ich. Ako keď z okna pozoruješ život, tiež nebudeš tete na ulici kričať, že mala odbočiť inam. Len to pozoruješ. Veci sa len dejú a ty to pozoruješ. K tomu patria aj emócie, nie si plochá. Je to záhul, ale podľa mňa priama cesta k oslobodeniu sa. 

Keď sa emocionálna nálož vyčerpá, dochádza k pocitu oslobodenia. Opakovanie už prestáva byť zaujímavé alebo potrebné, pretože sa vytratí intenzita, ktorá nás k tomu poháňala. Ak sa však nenájde spôsob, ako túto nálož spracovať, môže sa cyklus predlžovať, čo vedie k únave, frustrácii alebo pocitu vyhorenia.

Preto je dôležité rozpoznať tieto situácie a nájsť zdravý spôsob, ako sa s nimi vyrovnať. Často sa hovorí, že „energia emócie potrebuje plynúť“, aby sme ju mohli uzavrieť a posunúť sa ďalej.

Moja skutočná identita🐩 Maša Haľamová to vo svojej básni nazvala Kučeravý sen🙂

Nenechajte sa uštvať myšlienkou, že niekto iný vás urobí viac šťastnými a spokojnejšími vo vašom žití, je to lesť mysle, ktorá sa stále potrebuje chytať toho, čo nemá, aby sa nenudila a furt mala čo riešiť. Život je v pohode sám osebe, taký, aký ho teraz máte, je ten pravý pre vás.

Dnes som cestou plakala dojatím, keď som videla srnky ráno na poli, nádherný západ mesiaca priamo pred oknom, uja čítajúceho si peknú knihu, a ja v skutočnosti naozaj nič špeciálne nemám, nevlastním, nedisponujem. A som najšťastnejšia v tomto živote presne tak, ako je. Blázon, ale čo, dobre mi tak😁

Facebook:
facebook.com/alica.polomska
Instagram:
instagram.com/alicazazrakov

Že sú nevyhnutnou súčasťou nášho prežívania a rastu. Ak im venujeme pozornosť, môžu nás viesť k hlbšiemu pochopeniu seba a našich vzťahov a pomôcť nám nájsť cestu k naplnenejšiemu životu.

Ja mám svoje emócie veľmi rada, vždy vedia, kedy sa ozvať, na čo ukázať, čo mi pripomenúť, odhaliť, povedať. Sú náročné len vtedy, keď mi ukazujú veci, ktoré nechcem vidieť, ale už som sa naučila nezatvárať oči pred pravdou. Moje pocity ma nikdy nesklamali. Vždy boli ku mne úprimné, lebo aj ja som k nim taká. Neskrývam ich. A je to oslobodzujúce a plné lásky, lebo emócie sa Ťa snažia udržať pri živote. Chcú pre Teba to naj. Neexistujú dobré a zlé emócie, len tie, ktoré skutočne potrebujeme, aby sme sa vedeli vo svojom živote zorientovať. Neodháňajte žiadnu z nich, majú tu svoje miesto, skôr sa pozrite na to, na čo ukazujú a čo Vám tým všetkým chcú prezradiť. Nebojte sa ich.

Každý máme inú mieru senzitivity a ovplyvňujú nás rôzne predispozície, aj emočne prežívame veci rozdielne. Je však dôležité mať na našej ceste nejaké smerovky, ktorých sa dá chytiť, ak nie sú, vytvorme si ich postupne, napriek strachu, budem cestovať, aj keď som bola zranená, znova sa chcem smiať, možno sa teraz cítim uzavretá, ale aj tak môžem robiť pekné činnosti, ktoré ma naplnia… Človek dokáže žiť aj s odmietnutím či inými opakovanými zraneniami z minulosti relatívne v poriadku život, nikto nikoho nemôže nútiť prekonať trápenie, keď ešte nedozrel ten čas. Bolesť je síce nevyhnutná, no utrpenie nemusí byť trvalé.

Emócie sú inteligentný kompas. Cítiť (sa) nie je slabosť. Počúvajte, keď k Vám hovoria.

#emocie #su #mnam