Žena a muž, svetlo a tma.
Dávanie, branie, rovnováha.
Ja dávam tebe, s láskou prijímam.
Som muž, som žena, Jednotu vnímam.
Život pokračuje. Aj keď Ťa niekto pošle do teplých krajín. Vlastne je to od toho človeka veľmi milé gesto, pretože myslí na tvoje nevŕzgajúce kĺby a zdravú pleť, keďže v tých teplých krajinách Ti to všetko bude dopriate.
Prečo sa bojíš, že Tvoj život bude horší bez neho? Nebude. Žila si aj pred ním, budeš aj po ňom. A keď sa zamyslíš hlbšie, zrejme to nebola až taká tutovka. Ako sa prejavil v krízovej situácii, čo hovoril, pozrel sa Ti vôbec do očí? Na kávičku s koláčikom a pekný výhľad na kopci vieš ísť aj sama, ale keď sa to rúca, vtedy sa ukáže vôľa a odhalí pravý zámer človeka.
Niekedy smútime za ilúziou, ktorá sa nikdy nemala stať. Pre naše dobro.
Trápenie je najťažšie, keď nemáš svoj život. Prvý rozchod nás učí nájsť svoj smer, druhý začať žiť podľa seba a svojich darov a tretí či štyridsiaty piaty, pokračovať vo svojej ceste s vystretou chrbticou. Nie je nutné za všetkým niečo hľadať, je to proste fakt, ktorý sa učíš prijať. Život nie je jednoliaty, má svoje dôležité fázy, tie zhodnotíš až v 80, pretože Tvoj príbeh je skutočne jedinečný.
Ak ťa niečo trápi, nesabotuj prítomnosť, dá sa usmiať na západ slnka aj s bolesťou v srdci. Sú príbehy, ktoré sú omnoho smutnejšie a aj vďaka nim si uvedomíš, čo za to naozaj stojí. Ak si si ublížila nejakým človekom, skús sa sústrediť na dary, ktoré Ti pomedzi prichádzajú. Len tak mimochodom. Určite tam niečo máš, len to zatiaľ nechceš vidieť.
Ako chceš, aby bolo s Tebou do budúcna narábané? A ako ty narábaš sama so sebou?
Nedá sa ísť proti sebe. Ak ukážeš svoju silu a tá nie je prijatá, nedovolí Ti to podliezať svoju latku donekonečna. Preto to nefunguje, lebo tvoj osobný rekord v skoku cez tyč je omnoho vyšší.
Začneš si vážiť maličkosti a svoju vybudovanú slobodu. Tvoja pevnosť nepozná hraníc. Si sama sebou.
Rozhodnutie druhého ma už viac neohrozuje. To je vyliečenie.
Prijať cestu, ktorú sme si nevybrali, ale nasledovali, to je lekcia (seba)lásky❤️