Keď opadnú ego hry, ohňostroj vyhasne. Prichádza ticho. A vyrovnanie. Už netreba niečo hrať, niekam sa tlačiť, nikoho presviedčať. To vyšperkované ja, ktoré sa snažilo zapáčiť a získať istotu, si môže dať šlofíka a nič sa nestane. Život sa najpravdivejšie deje mimo tlaku a podmienok.
Je tu obyčajný deň. Ďalší v nekonečnom rade dní, ktorým v skutočnosti nič nechýba. Nie je čo dobiehať. Nič si nezameškala. Žiadny krok nie je nesprávny a žiadne rozhodnutie nie je zlé. Veľa z toho sa aj tak deje mimo tvojej kontroly, to už si dávno zistila. Tak prirodzene ako nádych a výdych, vyprázdňovanie čriev, striedanie dňa a noci. Dar života je vždy presne tam, kde práve si. Nič viac neexistuje.
Čím viac si dovoľuješ LÁSKAvosť, ktorou už si, tým menej priestoru má to, čo s ňou neladí. Nedeje sa to nasilu. Len uvedomením. Niektoré skúsenosti sa postupne prestanú objavovať, pretože už s nimi nerezonuješ. A život sa začne zjednodušovať. Pre teba. Aj pre ľudí okolo.
To, čo sa zdalo byť cieľom niekde vo fiktívnej budúcnosti, je v skutočnosti všetko, čo je tu práve teraz. To, po čom túžiš, sa už odohráva. Bytie nie je niekde inde. Za rohom. Na Marse. V Lemúrii. Je presne tým, čo sa deje – v tejto sekunde, v tomto dychu, v tomto okamihu. Tak môžeš trochu uvoľniť plecia, zjemniť pohľad a dovoliť si byť. Aj tak sa ide ďalej. A život si vždy nájde cestu.