Pretože koleso sansáry sa roztáča vždy len potrebami neukojenej mysle. Keď niečo robíš, máš pocit, že žiješ. Ale je to presne naopak. Už pre TO nič nerobím a deje sa najviac🐛
Štiavnica mi poskytla priestor spočinúť v precite. Sediac hodiny na terasách mestských domov, z ničoho nič precitnúť až sa slzy vyderú na povrch, a nemať žiadnu potrebu ani otázky. Možno je to tým Sládkovičom, možno striebrozlatom opradenou históriou, ale jedno je isté. Genius loci ťa vtiahne aj s topánkami a ukáže ti pýchu i pád kedysi významného mesta, čo paralelne súvisí s pobytom v ľudskom tele. Raz hore, raz dole, ale stále z nadhľadu a pokorne k danému okamihu. Lebo on tu je, ty tu si, ale vzápätí už nie.
Život je dobroprajný, keď ho nedržíš pod krkom a len tak si s ním pinkáš loptičku o stenu.
👣ťap ťap ťap ťap, ideme ďalej, kam nás to v krajine zázrakov zavedie… Nebojsa😉
*pesnička od kapely Brusnice s názvom Nedeľa
*Štiavnica z nadhľadu/moja životná perspektíva