Nech veci sú, nech sa dejú.
Čo s tým spravíš?
Byť rozprestretá v prítomnosti, kde sa nič nemusí stať, aby to bolo dosť.
Komplikované je to vtedy, keď sa stratíš v realite niekoho iného.
Keď uveríš, že niečo musíš držať, obetovať, zachraňovať, udržiavať pohromade.
Že ak to pustíš, rozpadne sa to.
Popravde nič nedržíš.
Je tam prázdno.
Takže sa nič nerozbije, keď to prestaneš zvierať.
To skutočné ostáva.
Láska, ľahkosť, humor.
Všetko ostatné vyletí von ako prievan z izby. Utrpenie je očakávanie. Ako by to malo byť inak, než je. Ako by to malo byť správne, aby som sa ja v tom cítila dobre.
To, čo je, tým si.
A to nikdy nikam neodišlo.
Tak sa len nechaj byť.
Nič ti nechýba.
Nič nepotrebuješ doplniť.
Si presne tam, kde máš byť.
A presne taká, aká máš byť.
ZÁZRAK👀 ako tri ovečkovské grácie na prechádzke v parku, každá vo svojom oridžo prevedení🍄🟫🐚🌷
*mňa tie ovce tak pobavili, úplne sa vidím v ich rokoch na lavičke so zmrzlinkou pod rozkvitnutou magnóliou🫠