ODVAHA MILOVAŤ TRIEZVO

Musíš byť nahý a prázdny, aby som sa mohla priblížiť. Všetko v tebe a z teba zomrie tak kruto, až budeš prahnúť po znovuzrodení.

Podmienil si lásku. Chváliš a miluješ to, čo spĺňa tvoje predstavy a naplní očakávania. Chceš ohňostroj, ale sám ponúkaš prskavku. Je to opakujúci sa proces, v sparnom lete trblietajúca sa projekcia, slastná ilúzia imaginárnych slov i mätúcich kriviek môjho tela, hra s jazykom, ktorým ti pomaly kreslím polmesiačiky na šedú kôru mozgovú, aby čo? Zružovela?

Milovať predstavu je ako utopiť vzkriesenie v porne. Raketa s presne cielenou intenzitou vystrelí vzhůru k lepším zajtrajškom, ale zrúti sa pár sekúnd po štarte. Sklamanie.

Ako skutočne by si dokázal mať rád, keby si sa nebičoval nenaplnenými potrebami a jednoducho otvoril svoje srdce? Neresuscitoval minulosť, tým ju len znásilňuješ a nič nové, iné, svieže, nemá chuť k tebe prísť. Máš na viac, než len cúvať. Nie je to o schopnosti či kondícii, je to otázka dovolenia si. Prevziať zodpovednosť za konanie, ktoré si zvolíš.

Samotná motivácia k činom a voľbám roztáča tvoje koleso opakujúcich sa situácií a vracajú sa ti rovnaké pocity, ľudia, deje, ako bumerang. Čin zo strachu opäť generuje len strach a vystaví ťa tej istej konfrontácii ako už toľkokrát predtým. Nie je lepšie to konečne urobiť úprimne? Karma predsa vracia príležitosť pre pravdu. Tak tú možnosť využi.

Byť bdelý vo svojich voľbách a každú pred jej zahájením podrobiť krátkej introspekcii prináša uistenie, že sa znova nezamotáš do osídiel strachu. Budúcnosť si tvoríš teraz. Svojimi rozhodnutiami. Všetko sa ti potom zhmotní na striebornom podnose a zatancuje strastiplný čardáš alebo veľkorysú polku.

Bez výhovoriek a slobodne sa oddať koncu prináša hlbokú úctu k prežitému príbehu. Pár totálnych chvíľ voľného pádu do prázdna ťa nakoniec podrží pri živote dlhšie ako mŕtve prešľapovanie na mieste. Ak sa nechceš opito potácať vo svojej nekonečnej slučke, tak skoč a uvidíš.

Pokiaľ kompletne a s rešpektom ukončím celý cyklus životnosti vecí, vzťahov aj situácií, už sa do nich viac nemusím ponárať. Vďaka tomu si teraz môžem vystavať nový začiatok. Na pevnejších základoch.

#mala #velka #dievca #zena

PREJAV ÚCTY K ŽIVOTU: CHOĎ A UROB TO

Až keď naplno kráčam svojou cestou, dokážem si uctiť život v celej jeho kráse. A krása, to nie sú len ružové jednorožce kúpajúce sa v cukrovej vate.

To, čo robím, je prejavom lásky k realite. Takto jej vzdávam hold. Obliekam si šat jej dokonalosti a viem, že nemôže byť iná. Je to len jeden z milióna možných prejavov, ktoré má veľkolepý Vesmír vo svojej ponuke. Je to môj spôsob uchopenia šípu lásky a tvoj môže byť úplne iný.

Rozhodnutím je začať to robiť a vytrvať v tom navždy. Znova a znova zapaľovať ten sebarealizujúci plameň. Nie je to vždy ľahké, to vôbec, ale ostávať v tom, čo je mŕtve, je len odďaľovanie šťastia.

Vďačnosť životu prejavíme jedine tak, že ho budeme žiť v súlade s naším potenciálom, ktorý krok po kroku, deň za dňom, začneme s radosťou napĺňať.

#cesta #realita #ucta #vdacnost #laska #love #stastie #sulad #potencial #radost #krok #po #kroku #den #za #dnom #naplnenie

NAJMENEJ SA BOJA SMRTI TÍ, KTORÝCH ŽIVOT MÁ NAJVÄČŠIU CENU

Učím sa umierať už za Života. Kúsok po kúsku. Získavam tak možnosť oprostiť sa od klamstiev. Hlavne tých svojich. Prekuknúť ilúzie a pomaličky sa prebúdzať zo sna. Nie bozkom, ale vlastným investigatívnym pričinením. Pátraním po Pravde. 3P.

Prestať lipnúť a byť pripútaná k tomu, čo vlastne ani nie je skutočné. Vnímať, že to, čo sa rozpúšťa, mizne, stráca svoju dôležitosť, je len potreba prežitia, ktorá ma drží v omnoho kalnejších vodách ako priame a nekompromisné stretnutie s obnaženou Ničotou. Náhodou má celkom pekné krivky. Nie je Nič ako Nič.

Dobrovoľne sa roztápam až zo mňa neostane ani mastný fľak. Vďaka tomu zmiznú všetky potreby, chcenia, túžby, dosahovania, prekračovania, docieľovania, vymýšľania, ako by to mohlo byť lepšie a krajšie, a ostane len bohaplné: všetko je perfektné tak, ako je, ale nie v zmysle uspokojenia, lebo tento pocit je zase len pricucnutím k pohodlnosti vlastnej osoby, avšak v prekuknutí pravej podstaty tejto hry a rozpustení všetkých vrstiev oddeľujúcich mňa od celku. Lebo práve to oddeľovanie sa tak bolí.

Končia imaginárne rozdiely a záujem čokoľvek udržiavať pri živote. Je jedno, kto stojí oproti. Neuveríš, že si výnimočný, väčší ani nesmrteľnejší, ale poddáš sa svojej vlastnej vôli, za ktorou neleží potreba vyčarovať si teraz vďaka tomuto poznaniu dokonalejší život, pretože na tvojej realite už nie je nič zlé. Je dokonalá. Zrazu máš slobodnú vôľu, ale nepotrebuješ si ju dokazovať plnením sebeckých prianí.

Čím viac sa priblížim k tomu, že nie som len pasívnym účastníkom zájazdu, tým menej mám chuť niečo ovládať a tým menej kontroly potrebujem nad Životom mať a pomaly ním prestávam manipulovať. Vlastniť sa nevyrovná byť. Takto možno umriem, ale zrodím sa do niečoho trvalejšieho, čo sa len tak nerozpráši do vetra. Možno je to Absolútno. Možno je to Nekonečno. Možno je to samotná Láska s veľkým L. Možno je to Všeobsahujúce. Možno naozaj.

Idem do toho.

#zivot #smrt #iluzia #sen #realita #naozaj #bozk #tuzba #prianie #nic #sloboda #vola #nesmrtelnost #vsemohucnost #absolutno #nekonecno #laska #baron #prasil #jeden #pravda #dobro #vedomie #inteligencia #god #manifestation

DOBROTOU SA STÁVAME HODNÍ LÁSKY

Opíšem ten pocit. Aj keď po prebudení zo sna zvanom život sa všetky pocity, tvary, farby, zvuky, emócie rozplynú. A ostane len naplňujúca prázdnota. Toto si tu uchovám.

Dobro. Dobrodenie. František. Dobrota. Prirodzená láskavosť. Nekonečné blaho. Úcta bez hraníc. Bezpodmienečný súcit. Každodenná radosť. To sú esencie dobra. 

Žiadne ale, lebo, preto, nedá sa, neviem, nechcem, nebudem. Všetko hladké ako čerstvo vybrúsený čerešňový stôl do kuchyne. Mohla som po ňom dlaňou prejsť tisíckrát a vyhladiť si tak drobné záhyby a zranenia spôsobené ostrými hranami minulosti. Nikdy nezavrčal.

Stretla som ho na moste. Na prechode medzi dvoma svetmi. Tým starým, bolestivým, temným, prispatým ja a novým, neobmedzeným, radostným, osvetleným celou slnečnou sústavou. Dobrota ma odzbrojila. Tak silno ma objala až som medzi lopatkami cítila jej prerážajúcu nevtieravú silu. Voňala levanduľovo. Takže zároveň upokojila rozvibrované srdce, aby nevyskočilo z hrude rovno do Váhu.

Dobrotivosť sa prejavuje rôzne. Podľa situácie a toho, ako ste na tom. Nedá sa užiť si ju bez toho, aby ste sami pochopili, aká je vzácna. To ju potom len potľapkáte po pleci a idete o dům dál. Vtedy je opomenutá a stráca svoj zmysel. Ach. Naozaj si ju všimneme až keď nám už dlhodobo horí pri riti a my už nemáme v zásobe žiadne záplaty, ktorými by sme si tie obhorené diery zakryli.

Niekedy na seba berie podobu človeka. Muža či ženy. Je to však permanentný stav. Bod. Nemá šírku ani výšku, nerozpína sa. Len je. Perpetuum mobile bytia.

 Dobrota je všetko a nič. Láska, radosť, úsmev, naplnenie, pokora, vďačnosť, pohladenie, nesúdi, neurčuje, neprikazuje, neničí. Vyzdvihuje srdce a vynáša ho na piedestál, aby sme ho nestratili z dohľadu, keď vlna pominuteľnosti odplaví to, čo nie je trvalé. Aby sme sa vedeli vrátiť v DOBRE domov.

Chcem si uctiť dobrotu, ktorá ma oslovila. Nezištne. Dokážem ju oceniť a vnímať len vďaka tomu, že ju sama v sebe ďalej pestujem a konečne ju vidím srdcom. Vracia sa ako bumerang. A dokáže ma rozcitlivieť slzami pravej lásky.

Ďakujem nesmierne.

#dobro #dobrota #dobrotivost #dobrodenie