Až žijem. Svojím nenapodobiteľným rytmom. Na vlnách, ktoré ma vynesú až k nebesiam a potom zmetú rovno do podsvetia. Niekedy zabudnem, že si tie vlny vyberám podvedome sama, ale to nevadí, kým si viem rovnako vychutnať pýchu i pád.
Až žiť je umenie, ktorého majstrom sa chcem stať.
So všetkým neočakávaným, čo prichádza. Lebo takto to je. Nevedieť, čo bude zajtra, ale vybrať si, ako sa pritom budem cítiť.
Odovzdať sa životu so sebou. Byť si tou najlepšou parťáčkou. A nepodviesť sa za každú blbosť prezlečenú za výhru v lote. A to je všetko. Skutočne.
Žime. To nám všetkým prajem.