So smútkom sa nestotožňujte. Staňte sa jeho pozorovateľmi a radujte sa z chvíľok smútku, pretože smútok má svoj pôvab.
Neboli ste doteraz nikdy v úlohe pozorovateľov. Vaše stotožnenie vám bránilo preniknúť k poznaniu krásy okamihov smútku. Keby ste ho pozorovali, prekvapilo by vás, o aký poklad prichádzate. Pozrite – keď ste šťastní, necítite nikdy takú hĺbku ako keď ste smutní. Smútok má svoju hĺbku; šťastie býva plytké. Šťastie sa podobá vlnkám na hladine; človek žije plytko. Ale smútok má svoju hĺbku. Keď ste smutní, váš smútok sa nepodobá vlnkám na hladine, skôr je to obrovská hlbina Tichého oceánu – na míle hlboká.
Choďte do hĺbky, pozorujte ju.
Šťastie je hlučné; smútok je tichý. Šťastie je ako deň, smútok je ako noc. Šťastie je ako svetlo, smútok je ako tma. Svetlo prichádza a odchádza, tma zostáva - je večná. Svetlo sa občas rozsvieti; tma je tu stále.
Pokiaľ sa priblížite smútku, všetko to pocítite. Zrazu si uvedomíte, že smútok je tu ako objekt, vy ho pozorujete, ste jeho svedkami, a zrazu začnete byť šťastní. Taký nádherný smútok! – kvet tmy, kvet večnej hlbiny. Je ako bezodná priepasť, tak tichý, tak harmonický – nepočujete žiadny hluk, necítite nič, čo by vás rušilo. Človek sa môže prepadať ďalej a ďalej do nekonečna a potom vyjsť úplne omladnutý.
Je to ako odpočinok.
#osho
