Kategória: SEN JE SKUTOČNOSŤ

Publikované

SHE LET GO

Nechala to ísť.
Bez premýšľania či slov.
Pustila sa rozsudkov.
Nechala ísť sútok myšlienok v hlave.
Nechala ísť svoju nerozhodnosť.
Nechala ísť všetky „správne“ dôvody.
Úplne, tu a teraz, bez váhania a obáv, všetko nechala odísť.
Nežiadala nikoho o radu.
Nečítala knihu o tom, ako to pustiť a nechať odísť.
Nebádala v písmenách.
Len to nechala plávať.

Odovzdala všetky spomienky, ktoré ju držali.
Nechala ísť všetky úzkosti, ktoré ju držali v pohybe vpred.
Pustila plánovanie a všetky výpočty o tom, ako to urobiť správne.
Nič nesľubovala, len to nechala ísť.

Nemala v ruke analýzu, návod, či by to vôbec mala nechať ísť.
Nepísala si s priateľmi a neprejednávala s nimi svoje kroky.
Nemeditovala o tom.
S nikým sa neradila.
Neodriekavala si pozitívne afirmácie.
Nemodlila sa.
Cítila, že nemusí predniesť jediné slovo.
Ona to len PUSTILA.

Nikto pri tom nebol, keď sa tak stalo.
Nebolo potlesku ani gratulácie.
Nikto ju nepochválil.
Nikto ju neobdivoval.
Nikto si nič nevšimol.
Rovnako ako list padajúci zo stromu, len sa pustila.
Nebolo v tom žiadne úsilie.
Nebol to ani boj.
Nebolo to dobré ani zlé.
Bolo to len to, čo to bolo, a to je práve to, čo je teraz.
V priestore všetko opustila a nechala všetko BYŤ.
Letmý úsmev sa jej zniesol na tvár a slabý vietor fúkal skrze ňu.
Len slnko a mesiac toho boli svedkami.

Publikované

BEZ SMRTI NIE JE ŽIVOT

To, čo hľadám, nie je konečné riešenie mojich problémov, ale spočinutie v mojej prirodzenosti.

Bezčasovosť mi dáva neobmedzenú dôveru, ktorá prináša pocit úžasu nad dokonalosťou a krásou i tých najnáročnejších životných situácií.

Som ochotná vzdať sa života, ktorý som si naplánovala, aby som žila ten, ktorý na mňa čaká.

Publikované

V ODOVZDANÍ JE LIEČENIE

Tento rok som sa prestala vodiť za nos výtvormi svojho vedomia. Aj tými, ktoré mi boli pchané pod nos. Prestala som s týmto bláznivým hraním. Vykročila som do neznáma a pozrela sa na seba očami hory. Hora ma nechváli, hora mi nič nevyčíta a ani na mňa nevyplazuje jazyk.

Uvedomila som si pominuteľnosť každého jedného okamihu a do môjho života vstúpila pravdivosť a sila. Prestala som zabíjať čas a klamať si. Vstúpila som do pootvorených dverí bez viny, že neplním dané predstavy, sny, nároky, požiadavky, a o pár hodín tie dvere vykopnem a teatrálne do nich vstúpim s mne vlastnou chuťou, vášňou a radosťou.

Rozpoznala som svoje vlastné ilúzie, že sú to teda ilúzie, a tým som získala pár dôkazov o svojej vnútornej jasnosti. Mimo to už nie sú žiadne ilúzie, ktoré by bolo potrebné vykoreniť, a taktiež žiadna pravda, o ktorú by bolo treba usilovať. Moje ilúzie nie sú nič než svetlo múdrosti.

Zároveň som s odhodlaním odstrihla výhonky i staré zhnité korienky toho, čo doslúžilo. Všetko, čo mi spôsobuje úzkosť, strach, depresiu, bolesť, obsesívne myšlienky, vyčerpanie, nespavosť, už odplávalo spolu s mojimi slzami do večných lovíšť. Lebo minulosť má odpočívať v pokoji.

Praktizujem PAUZU vždy, keď sa v strede akéhokoľvek diania potrebujem zastaviť a nadýchnuť. Dotýkam sa tak mystéria života a cítim, že ho skutočne žijem. Nie len čakám na lepšiu budúcnosť alebo si na jazyku prevaľujem pachuť minulosti.

Je to ako ostať posledným človekom v kine, keď už všetci odišli, a finálna veta záverečných tituliek práve mizne na plátne. Je to chvíľa, keď rýchlo kráčam ulicou a podíde ku mne pes a olizne mi nohu. Zastavím sa a venujem mu chvíľku zo svojho žitia. Vyjdem z obchodu s plnou nákupnou taškou a nenáhlim sa hneď preč, zahľadím sa medzi oblaky v tom magickom zhone vôkol mňa, a práve vtedy spoza nich vykukne svetlý lúč slnka. Tento moment zastavenia zahreje až do kosti.

Praxou “zotrvám v tom dlhšie” prehlbujem dotyk so životom aj s pocitmi druhých. Je to krásne.

Budeš Červená čiapočka alebo Vlk? Ako chceš, aby bol v novom roku život cez Teba žitý?
Publikované

ČO MI DALA SICÍLIA?

🍕Spomalenie, zastavenie, absolútna prítomnosť.
🍕Čas neplynul, bol.
🍕Prežívanie jednoduchých okamihov v zlatom šate zo second handu.
🍕Prenášanie skúsenosti bytím.
🍕Obohacovanie svojou prítomnosťou.
🍕V rytme la chante mi cantare ďobkajúce holuby.
🍕Na vode sa vyhrievajúce majestátne čajky a ich prebúdzajúce vzlyky.
🍕Morské vlnky pohládzajúce moje nervové centrum.
🍕V nehybnej prítomnosti druhých pozorovanie západu slnka.
🍕Tiché spolunažívanie. Keď som pokojná ja, sú pokojní aj ostatní.
🍕Obdivovanie symbiózy rodín, susedov, priateľov, v húfnom zdieľaní večerí, zmrzlín a spoločných prechádzok.
🍕Sofistikované obžerstvo, tzv. jedenie vo flow, keď som si dopriala lakocinky, ale nebola to fast foodová prasárna, lebo tu sa konzumuje láska.
🍕Nekonečné prechádzky uličkami, v ktorých som sa vždy rada stratila, nikdy som nevyšla rovnakou cestou aj keď bol vstupný kanál totožný.
🍕22.000 prejdených krokov denne a zároveň znehybnenie, kráčam, ale skôr do výšky ako vpred.
🍕Nadhľad, vystavená nepríjemnej skúške som zareagovala klimaticky v súlade: pohoda, nič sa nedeje, je to v poriadku, len rozvahu a porozumenie, rozhodovalo úprimné srdce nie Ja.
🍕Nereagovať primárne. Dať si čas a priestor.
🍕Úsmevy na babky a deduškov chladiacich sa večer na svojej ulici, ktorí sa tu dožívajú úctyhodného veku. Ich recept na dlhovekosť je: pomaličky, pomaly.
🍕Slanú pokožku, týždeň neumyté vlasy nadýchané a krásne vlnité.
🍕Pocit bohyne a upevnenie lásky vo mne, ktorá nezávisí od človeka ani miesta.

Vycestovanie prináša nové pocity, priezračné uvedomenia, vystúpenie z komfortnej zóny. Vyťahuje zabudnuté, oživuje nepoznané.

Akceptovaním rôznorodosti napĺňam svoj svet tým, čo v každodennosti vyhasína. Predchádzam vyhoreniu. Prinesiem si to všetko späť domov a rozvíjam to ďalej. Znova žijem.

Navracať sa do pochopenia a láskavého prežívania. Zaslúžia si to všetci aj doma.

Dnes pozorujem holuby a usmievam sa na ľudí opäť aj na Slovensku.