Keď je toho na Teba veľa, môžeš si vybrať. Buď si sadneš na studený kameň, aj keď je ešte R v mesiaci a mal by si sedieť maximálne na káve, previažeš si oči šatkou a nebudeš nič vidieť ani cítiť. Zaujmeš neutrálny postoj, ale so vztýčenými prostredníkmi. Vynútená trpezlivosť.
Čo sa však stane? Zmiznú všetky tie povinnosti, starosti, myšlienky, trápenia, alebo si na Teba počkajú a znásobia sa? Dosť bolo predĺženia, ktoré len odďaľuje nevyhnutný koniec. Nie je potrebné stále hrať umiernenú a nezainteresovanú osobu. Tým nie si lepší ako ostatní.
Niekedy sa treba vzpriamene postaviť tomu, čo Ťa tak zahlcuje a pre čo ani nevidíš východisko, lebo Ti to zakaľuje zrak a udiera do hlavy.
Postav sa svojim problémom čelom, zastaň si seba. Možno sú tie obrovské palice len nástrojom sily, ktorú potrebuješ, aby si vyšiel na ten kopec a uvidel vrieskajúci dav z nadhľadu. To je tá druhá možnosť.
Už si sa pripravil na tento krok, dostatočne si ho predýchal, premyslel, odsedel, teraz Ťa pohltil, ale ty už vieš, čo musíš odbúrať, čoho sa zbaviť, a vezmeš si len jednu palicu do boja, ktorá je Tvojím žezlom, na ceste k presadeniu svojich požiadaviek.
Tak to urob a postav sa na ten svoj kopček, kde uvidíš všetko, čo Ti neslúži a zabojuješ za to, čo skutočne chceš.