Rok ohnivého koňa už cítim v každej bunke🔥

Minulý rok bol o neprejavenom vnútornom prežívaní. Akosi sme boli nútene zaseknutí vo svojich močiaroch a veľa vecí sa dialo pod povrchom. Niekto ostal po odhalení prekvapený, niekto sa unudil k smrti.

Tento rok sa karta obracia. Chvalabohu.

Prichádza rok vonkajšieho diania.
Rok pohybu.
Rok skúseností, ktoré sa nedejú len v pivnici, ale aj v realite.

Menej analyzovania.
Viac žitia.
Hurá!

Výlety, stretnutia, návštevy, spojenia.
Dobré jedlo, dobrí ľudia, dobré pocity.
Aktivita, objavovanie, ochutnávanie života v jeho plnosti.

Ako spanilá jazda na koni, kde ti vietor vo vlasoch nedovolí obzerať sa späť. Udivene hľadíš pred seba a kocháš sa nádhernou krajinou. Už ani nevieš, aké to je máčať sa v bažinách starých príbehov.

Tento rok nebude o čakaní.
Nebude o sebaľútosti ani sebatrýznení.
Nebude o tom, že niekto príde a niečo za teba vyrieši.

Bude o tom, že vstaneš a ideš.
To hovorili už Bob a Bobek: Vstávat a cvičit!
Že si dovolíš „byť hrrr“ bez pocitu viny.
Nie všetko impulzívne je negatívne, práve teraz je to odvaha vystúpiť zo stagnácie.

Toto je rok skutočného žitia.
Nie čakania na záchran(c)u.
Ale otvorenia dverí a vykročenia von.

Tak osedlaj svojho koňa.
A choď si zajazdiť
🐎

🌬️Šach-mat, krásna zima.

Život v rytme vodnej hladiny. Kde žblnk, tam žblnk. Oslobodenie je ako zamilovať sa do ničoho. Keď sa s tebou baví ticho, nie je potrebné nič počuť ani zapisovať si. Necháš sa uniesť zlodejom času. Do krajiny zázrakov, trebárs. Čo ti (ne)patrí, nemôžeš stratiť. Nemá ti ČO ujsť. Tak sa netráp viac, čo s tým. 

Nespokojnosť nás učí oslobodiť sa od potreby vedieť, ktorá verzia je tá pravá. Pravdou je, že nie je žiadna jediná správna odpoveď na situáciu, ktorou sa trápiš. A v skutočnosti nevieš nič. Nie v oblasti faktov, tie máš zmáknuté, ale na mimozmyslovej úrovni. V neuchopiteľne bublajúcom dianí pod povrchom.

Vysvetlenie je len potrava pre myseľ, hra so slovami, snaha niečo pomenovať a mať to pod kontrolou. Na jednej strane je zdravé prebudiť sa z ilúzie a prestať veriť rozprávkam. Na druhej je zbytočné čakať na definitívne uspokojenie, na pocit, že je všetko vyriešené, že celá bytosť je konečne pokojná a hotová. Ďalšia úloha splnená:)

Nič nie je hotové. Život sa deje sám.
A je úľavou dovoliť mu diať sa tak, ako chce.

Aj zmätok patrí k tomu.
Nie je chybou v systéme.
Je súčasťou vnímania.
Len nie je taký príjemný ako zdanlivý poriadok, ktorý si myslíš, že raz nastane.

A tak si dnes s láskou povedz… no a čo.

Vyvleč sa z otroctva

Cesta von z utrpenia je vystúpenie z predstavy, že tam vonku je niekto, kto zmení môj život k lepšiemu, lebo sama to nedokážem. Nie je. Musíš sama. Inak zaplatíš krutú daň. Každá falošná túžba ťa dovedie len k priepasti, aby si si uvedomila, že skratky a barličky nefungujú. Vždy niečo stoja. Väčšinou dosť. Až keď padneš polomŕtva únavou po opakovaných sklamaniach, môže nastať prebudenie zo sna, z ktorého sa tak bojíš zobudiť, pritom ti nič pozitívne neprináša. Tak sa konečne otoč smerom k sebe a pravdivo si zodpovedz otázky, pred ktorými unikáš. Nič tam vonku ťa nezachráni. A to je veľká úľava a dar od života. Buď k sebe aj druhým úprimná a priama. Žiadny bullshit!

Veselo sa na tento svet pozerám, a preto tak spokojne vyzerám🙃

Stotožňuješ sa s ponukou svojej mysle, ktorá tvrdí, že keď sa presťahuješ, budeš mať vzťah, lepšiu prácu alebo ružového slona, budeš sa cítiť inak, lepšie. Vždy ťa naláka na nejaký motív, ktorý sľubuje 🌧️lepší pocit☀️ než máš teraz. Veď tam v tej budúcnosti to už predsa musí byť. Lenže budúcnosť neexistuje, takže podmienky, ktoré si tam vkladáš, neobstoja, a celý tento myšlienkový cirkus skončí len rozčarovaním.

Osoba stále verí, že posun v hmote – nové miesto, iný partner, nové okolnosti – prinesie trvalo lepší pocit. Myseľ je neposedná, rýchlo sa začne nudiť, a to, čo má, jej prestane byť dosť. Deje sa to v partnerstve, v bývaní, v práci, v akejkoľvek zmene, ktorú myseľ určí ako nevyhnutnú na vylepšenie. Vždy však príde nejaký zvrat, ktorý zničí zidealizovanú predstavu mysle, pretože každá ilúzia sa skôr či neskôr rozpadne, aby sme sa oslobodili a prestali veriť kravinám.

Vo vonkajšom svete neexistuje trvalý stav spokojnosti. Vždy sa niečo stane, keď očakávaš, že „tam vonku“ nájdeš pocit uspokojenia navždy. Ten bojovník v tebe chce stále tú realitu inú ako je. Donekonečna. Koľkokrát sa to tak aj naplnilo?🤷‍♀️

Práve opakované nenaplnenia vysnívanej situácie však myseľ unavujú, pretože sa stále sama chytí na vlastnú udičku. Postupne ju vedú k tomu, aby prestala hľadať lepší stav, lepší moment, lepšie miesto či lepšieho človeka. Harmónia v hmote neexistuje. Všetko, čo sa deje – svetlé či tmavé, príjemné aj nepríjemné, dobré i menej – je presne ten stav, ktorý už dávno hľadáš. Zázrak obyčajnosti.

A po tom nekonečnom utrpení, s ktorým si sa už toľkokrát stotožnila, raz hurá! všetko odpadne, lebo už nie je chuť ani vôľa sa v tom máčať. Nie je nikto, kto by to hodnotil, nikto, kto by ďalej po niečom túžil, niečo hľadal, niekoho opravoval a točil sa vo víre iluzórnych konceptov. Jedného dňa už ostaneš v nedotknutí jej výmyslov a budeš žiť v pohode s tým, čo je, trebárs aj celý život. Všetko Ti to blažene vyfučí von ušami a vtom Ti narastú krídla🦋