Autor Wonder Lady Alice

Publikované

AJ TOTO PREJDE

Všetko to bravúrne zvládaš, nedá sa dosiahnuť ideálny stav, a takto je to dobre, lebo to je život. Taký, aký je. Reálny a skutočný, a pritom láskavý k nedokonalosti, ktorá je prirodzená🤗

Uverili sme, že minulosť je niečo pokazené. Projekt, ktorý treba spätne prerobiť, opraviť, uzdraviť do dokonalosti. Ale minulosť nie je chybný mechanizmus. Je to príbeh, ktorý sa stal.

Naše vnútorné dieťa nepotrebuje opravu❤️‍🩹Nepotrebuje analýzu ani nekonečné pitvanie toho, čo malo byť inak. Potrebuje byť videné. Vidieť ho znamená pozrieť sa na seba z odstupu. Z pozície dospelosti – kde nesúdim, neľutujem, nehanbím sa. Len pokorne uznávam: „Áno, takto to bolo. Takto som to prežívala.“

Oslobodzujúce prijatie neprichádza vtedy, keď sa snažíme minulosť prepísať, ale vtedy, keď s ňou prestaneme bojovať. Naše mladšie verzie od nás nechcú, aby sme ich zachraňovali. Chcú len vedieť, že to, čo prežili, zvládli najlepšie, ako vtedy vedeli. Že neboli slabé. Neboli zlé. Že robili maximum s tým, čo mali k dispozícii.

Minulosť nezmeníme. Ale môžeme sa na ňu pozrieť s rešpektom. A práve v tejto úcte sa rodí sila. Sila žiť dnes. Nie opravovať včerajšok.

Publikované

Všetko je v poriadku, aj keď nie je všetko v poriadku🤭

…lenže človek by mal žiť, aby niečo pekné i zažil, nie?

Na to sa nedá upínať. Kým žijeme, cieľ neexistuje, musíme len žiť. Lepšie či horšie. Normálne. Proste žiješ, to pekné potom prichádza samo. Ale keď sa sústredíš na to, že to má byť pekné a už by to tak malo predsa byť, tak sa to rozbíja. Ja nemám vo svojej predstave, ako by som mala žiť a čo by som mala dosahovať, ako sa cítiť, len dobre sa mať. A vzhľadom k tomu sa tie dobré veci dejú prirodzene, ale nesnažím sa ich zachytiť a dať do škatuľky. Nezasekávam sa na ničom. Ani na dobrom, ani na zlom. To aj tak posudzuje len hlava podľa toho, čo jej je a nie je príjemné. A jasné, že by chcela byť len v tom príjemnom. Ale len jej vadia veci, nikomu inému.

Včera som zmoknutá a hladná sedela na zastávke autobusu a dnes som v tom istom čase zažila krásny západ slnka. Raz tak, raz onak. Mať vytýčený presný cieľ je cesta do pekel:) Mne to nefunguje. Treba byť realista a vidieť veci, ako sú. Realita je láskavá a pravdivá, čistá a netajnostkárska. Na nič sa nehrá a nevodí ťa za nos. Otvára ťa Jednoduchožitiu. Je taká krásna ako ty sama. Ja neviem, kam inam by ste sa všetci chceli radšej napratať. Nic tady není😁

Zostane iba ruža, ktorú chytíš, a do ruže ti bude vietor viať🌹

Publikované

BUĎME S NIEKÝM, NIE PRE NIEKOHO

Stále sa nájde niekto, kto bude hovoriť: si moc a nie si dosť🤷‍♀️ Necitlivé slová druhých sú ako bubliny z bublifuku. Plné mydlovej vody, ktorá aj tak rýchlo praskne.

Tvoj nervový systém dokáže nabúrať čokoľvek, čo máš spojené s emóciami. Nie vždy to je znamenie vyhnúť sa tomu. Niekedy ťa to nabáda prejsť cez oheň a hojenie začne práve vo chvíli, keď sa v danej situácii prehupneš z emócií do racionality. Zrazu uvidíš veci jasne a presne také, aké sú. Spomienková nostalgia potrebuje zažiť studenú sprchu.

Rana sa zacelí, keď si do nej nenecháš pichať ihlicami. To môžu byť klamstvá, manipulácia, citové vydieranie, trestanie tichom, zavádzanie, postupné ubližovanie, gaslighting atď. Hojenie nastáva, keď znovu zažiješ bezpečie, ktoré Ti otvára oči. Strhne sa ten závoj zaslepenosti ako pri odlepení leukoplastu. Miestami to nie je príjemné, dokonca sa tomu môžeš brániť, ale na sto percent efektívne.

Bezpečie sa netvorí len mojkaním, hladkaním, chlácholením, utešovaním, strkaním hlavy do piesku, ale aj obnovením na vedľajšiu koľaj odsunutých morálnych a etických hodnôt, kam patrí pravdovravnosť, čistý úmysel, rešpekt a úcta, odhalenie skrytého, rozpoznanie skutočnosti v jej pravej podstate. A to sa môže udiať v prítomnosti citlivého a láskavého človeka aj skrze tvrdšie slová.

Teraz si v poriadku. Nič Ti už nehrozí.
Môžeš spočinúť vo svojom tele, pravidelne dýchať, stíšiť sa, pomôžu prechádzky, ľahký pohyb, spánok, dobré jedlo, a vyberanie si pohody miesto vystreleného kortizolu. I keď je to stále vlnovité. Povolí sa to. Práve v opakovanom návrate do PRAVDY sa začína skutočné uzdravovanie. A život nie je len o odchodoch, ale aj o návratoch… k sebe♥️

Publikované

Ladenie na konský rytmus.

Zmysel nehľadaj niekde inde, je vždy v tom, čo sa deje TERAZ.

Krok.
Pokojný začiatok. Uvedomenie si smeru. U mňa platí jednoduchosť, priamo za nosom.
Zarovnanie tela s mysľou, zladenie jazdca s dopravným prostriedkom.
Pevné došľapnutie na zem.
Precítenie pôdy pod nohami. Zo začiatku trochu tvrdé.

Klus.
Prichádza pohyb. Bedrové kĺby to už vedia.
Plány získavajú reálne kontúry.
Stretávaš ľudí, prijímaš výzvy, skúšaš nové cesty.
Už to nie je len v hlave, už sa to deje.

Cval.
Odvaha sa prebúdza.
Sebavedomie rastie.
Prestávaš pochybovať pri každom kroku.
Ideš. S energiou. Iskrou. Chuťou. Láskou.

Trysk.
Oheň. Vášeň. Čerpáš z plného pohára.
Odbrzdená vlastným strachom.
Nečakáš na ideálne podmienky.
Vietor vo vlasoch a srdce znova dokorán.

Už nie opatrné prešľapovanie, ale pohyb, ktorý ťa prebudí.
Sila, ktorá ťa vyvedie z bažín pochybností.
Sloboda, keď si dovolíš ísť rýchlejšie, než si si doteraz trúfla.

Nie každý deň budeš odušu tryskovať. Ani to nie je zdravé.
Ale každý deň si pripomeň, že krôčik-dva správnym smerom sú len ku prospechu.
Koniec koncov, je to zábava.

Tak sa nalaď na tento svoj nový rytmus.
A keď príde tvoja chvíľa –
neboj sa pustiť opraty.

p.s.: na tejto fotke som seknutá, to je znamenie, že tento rok odcválaš za akýchkoľvek hendikepovaných okolností😜