Oslobodenie je strata

Oslobodenie nie je prírastok poznania,
nie je to nový návod, technika ani schopnosť. Je to len strata. Strata ilúzie, že existuje niekto, kto nezávisle rozhoduje a riadi tok života. A spolu s tým sa uvoľňuje aj naučené úsilie, ten neustály tlak byť niečím, niekam smerovať, napĺňať prchavé túžby.

Bytie rozbije každú nerovnováhu, rozmetá každú mylnú predstavu, že je tu niekto, kto má čokoľvek pod kontrolou. Kto ovládne to, že pre vojnový konflikt uviaznete v zahraničí a nič s tým nie je možné spraviť aj keď sa nachádzate v krajine zlatom vybíjanej? To nie je bezmocnosť. To je skutočnosť.

Všimnite si, ako v rôznych pre myseľ bezvýchodískových situáciách bytie borí obrazy a koncepty, ktoré sa snažia stavať hrádze na tečúcej rieke Života. Proste Vás to ďalej nepustí aj keď sa na hlavu postavíte. Zanecháva len surové, priame vnímanie toho, ČO JE. Vezme Vám z tých hlupostí, ale do popredia vystúpi jednoduchosť. Láska v miliónoch odtieňov, v šatách zo všetkých farieb, aké existujú. A napokon odstráni aj ilúziu, že tomu, čo je, by niekedy mohlo niečo chýbať. Prd.

Bojovať s veternými mlynmi je veľmi náročné a vyčerpávajúce. Myseľ sa rada zaoberá všetkým možným len nie tým, čo naozaj je. Ak sa Ťa tento svet dotýka a berieš ho príliš osobne, ešte to bude párkrát bolieť. Ale jedného dňa Ťa to už prestane baviť. Vtedy sa konečne odhrnie iluzórny záves a rozbehne vnútorná zábava, ktorú márne hľadáš niekde inde💃🏼

Kto hľadá, nikdy to nenájde, len sa unaví.
Tak sa kľudne vzdaj.

Do tretice Poprad-Tatry✈️Gdańsk.

Všetko sa už pomaly roztopilo. Slniečko svieti. Ja sa usmievam. Dobre mi je. Ale to je jedno. Pretože to nie je pocit, ale stav. Žijem to, čo sa deje. A nič ďalšie nevymýšľam. Neplánujem. Neuhýbam. Nekalkulujem. Nevravím, že je to ľahké, hlava ide svoje. Som v nej stále, lebo to je údel ľudského bytia, ale už sa s ňou nepretláčam ani jej nežeriem všetko, čo mi predhodí. Čím viac som v tom, čo je, tým menej mám chuť víriť vzduch a čeriť hladinu. Proste sa mi nechce zamotávať a potom zase odmotávať a takto furt dokola. Veľa sa toho rozplynulo. V podstate už nemám nič. Zrejme to je tá sloboda. Ale nečakajte fanfáry:) Aj pásový opar cezo mňa prešiel bez povšimnutia. Bol a už nie je. A tak je to so všetkým. Je to tu a o chvíľu už je to fuč. Kolobeh života🤍

Kabát mám ešte zo strednej školy. Opäť som si k nemu našla cestu. Má už svoje za sebou. Dve dekády čakal v skrini. A ajhľa, usmialo sa naňho šťastie a teraz sa so mnou vozí po výletoch😊

Život funguje zvláštne jednoducho práve vtedy, keď ho už nepotrebuješ držať pod kontrolou🌷

Medzi tým, čo je, a tým, po čom túžiš, nie je žiadna vzdialenosť. Iba predstava, že by to malo byť inde, iné, viac, lepšie. A tak to hľadáš. Vonku, v ľuďoch, v zážitkoch, v budúcnosti.

Až kým sa neunavíš.

A v tom vyčerpaní sa zrazu niečo uvoľní. A otočí ti to hlavičku dovnútra. K dverám, ktoré poznáš najlepšie, hoci si ich dlho obchádzala. Lebo vždy bolo niečo iné dôležitejšie. Až vtedy zistíš, že to, čo si hľadala, tu bolo po celý čas. Prekryté nánosmi, ktoré si si životom natĺkla do hlavy. Spôsoby, ktorými sa to otvorí, sú rôzne, ale nikto ťa tam nedovedie. To je sloboda. Nikto nevie viac, preto sa nemusíš báť, žeby si to minula🪻

Končí sa hľadanie, začína sa nájdenie. Nič už nie je ako predtým a zároveň sa nič nezmenilo. Všetko má rovnakú hodnotu. Opadne aj posledná nevyriešiteľná záhada. Akoby bolo každý deň povysávané. Bez úsilia a strachu🤗

Krásny deň plný skvelých žien😘